Predstavte si, ako sa vyľakali deti z dediny, ktoré sa hrali na lúke, keď sa z lesa z ničoho nič vyhrnul drak. Ešte aj tučný Kube, ktorý sa v škole na lane vytiahol najviac meter od zeme, sa razom premenil na veveričku.
Drak Bodrák sa začudoval. „Kam bežíte, decká?\" zakričal, „Počkajte, budem sa hrať s vami!\" „Ale veď ty si dddd-drak\" - zadrkotal zubami Jano, ktorý sa považoval za najsmelšieho a nemohol teda pripustiť, aby si niekto myslel, že sa bojí. „Ne a?\" spýtal sa Bodrák. „D-d-drak žerie princezné,\" povedal Jano. „A ty si princezná?“ opáčil drak.
„Ja že som princezná?\" urazil sa Jano tak silne, že sa až prestal báť a zliezol zo stromu. „No, vidíš,\" povedal drak a doložil“ A aj keby si bol. Poslednú princeznú zožral môj starý otec pred šesťstoštyridsiatimi rokmi a už ani vtedy mu vraj nechutila. Ja mám najradšej mrkvu a môj brat Dudrák lekvárové koláče. Nemáte voľačo zjesť? Vyhladol sem.\"
Keď deti videli, že drak Bodrák má priateľské úmysly, zliezli zo stromov a ochotne ponúkli hosťa z toho, čo si doniesli na desiatu. Všetky, až na tučného Kuba, ale ten neponúkol nikdy nikoho lebo bol odjakživa pahltný.
A keď sa už tak skamarátili, zahrali sa spolu na skrývačku, potom na chytačku, na vybíjanú a nakoniec si zašli na pieskovisko, postaviť hrad. Drak Bodrák sa tešil, že našiel kamarátov, iba ho mrzelo, že deti stavali v skupinkách ale s ním sa do páru nedalo ani jedno. „Že by sa ma deti predsa len ešte báli?\" opýtal sa Jana.
\"Báľ sa ani nebojíme, Bodráčik,\" - poškrabal sa Jano za ušami - \"ale… akože ti to povedať… predsa len si drak a keď si priblízko, akési neveľmi voniaš. Ja mám dnes nádchu, mne to neprekáža, ale… no veď už vieš.“ „Ale ja?” zabedákal Bodrák, „Veď ja som najčistotnejší drak v okolí. Cestou k vám som ešte aj rybník preplával. Nemôžem nevoňať.\" „To je pravda\" pripustil Jano. „Ale umyl si si aj zuby?\"
„Zuby?\" - začudoval sa drak Bodrák. „Mám hádam hrýzť mydlo?\" „Teba nikto nenaučil ako sa umývajú zuby?\" - zadivil sa pre zmenu Jano. Koľko máš rokov?\" „Ešte len necelých sedemdesiatpäť,\" - povedal ospravedlňujúce drak. „U nás si vedia umývať zuby už trojročné deti,\" - usadil ho Jano. „Len sa pozri na tie svoje zubále. Škaredé; fľakaté. Čudujem sa, že ťa ešte nezačali bolieť.\"
Keď sa Bodrák dopočul, že by ho mohlo čosi bolieť, naľakal sa. Hneď začal prosiť deti, aby ho naučili umývať si zuby. A tak sa deti rozhodli, že ho pozvú domov, do dediny. A aj keď sa v dedine zopár ľudí síce nevšednej návštevy veľmi naľakalo, napokon sa šťastne dostali až k Janovmu domu.
\"Vážený žiak Drak,\" - ujal sa Jano úlohy učiteľa – „zuby sa umývajú pastou a kefkou, po každých raňajkách a po každej večery. Pekne od ďasna k špičke, alebo krúžením, nielen halabala z boka na bok a dosť.\"
„Aká pekná malá kefka\" - začudoval sa drak. „Požičaj mi ju.\" „Zubná kefka sa nepožičiava\" - povedal Jano. „Pozri, aj moji rodičia, aj ja, aj bratia, každý máme svoju.\" „Aj my máme všetci svoje…!\" - súhlasili ostatné deti. „A na tvaje zubiská by bola obyčajná kefka aj tak primalá\" - usúdil tučný Kubo.
Dve dievčence sa ponúkli, že skočia do obchodu, ale žiaľ, v obchode zubné kefy pre drakov nemali. \"Ako si mám umývať zuby?” zarmútil sa drak Bodrák, až mu slzy vyhŕkli. „Nerev\" - povedal Jano. \"Voláčo vymyslíme.\"
Mysleli, mysleli, a vymysleli. Pretože každý má mať takú kefku, aká mu patrí - dospelí dospelú, deti detskú a drak dračiu, zmajstrovali drakovi kefku špeciálnu. Bodrákovi sa páčila a pretože to bol dobrý drak poprosil hneď aj o druhú, pre brata Dudráka.
Pri potoku si ju potom hneď aj vyskúšal. „Pekne krúžiť, hore, dole, všetky zuby vyumývať, nielen tie vpredu, aj tie vzadu, čo sa volajú stoličky… „učili deti draka. „Ešte nestačí?\" - pýtal sa drak. „Ešte nie. Zuby treba umývať aspoň tri minúty. To je toľko, kým sa v týchto hodinách presype všetok piesok.\"
Veľmi sa zapáčila drakovi Bodrákovi mať v ústach príjemne, čisto a voňavo, Nevedel sa deťom doďakovať, a na oplátku ich pozval na druhý deň k sobe do jaskyne.
Keď sa drak Bodrák vrazil domov, chcel potešiť brata daršekom. Ale Dudrák bol ešte nadudranejší ako obyčajne. Ani na pozdrav neodpovedal. Iba sedel a občas zastonal. „Čo je ti?\" - naľakal sa Bodrák. \"Bolí ma zub!\" - zavyl Dudrák. „Lebo si ich neumývaš a ješ len samé koláče\" - povedal Bodrák. „Poď, doniesol som ti kefku, umyješ si ich.\" „Strč si kefku za klobúk!\" - dudral Dudrák. „A koláče tiež! Veď nemôžem hrýzť!\"
Na druhý deň prišli deti na návštevu k dračej jaskyni. Bodrák, chudák, sotva otváral oči. \"Celú noc som nespal,\" - žaloval sa - \"brata bolí zub. Stonal a metal sa, až sa prišli pozerať z troch okresov, či nie je zemetrasenie. Ale zuby si nechce umyť.“ „Teraz je už neskoro na umývanie\" - povedal Jano. „Teraz mu už pomôže len lekár. Majú draci svojho zubného lekára?\" „Majú\" - potvrdil Bodrák - \"volá sa Dr. Ak. Ale brat nechce ísť. Bojí sa.\" „Môže banovať“ - povedali deti. „Doniesli sme čerstvú mrkvu aj koláče pre oboch. Ale s boľavým zubom sa nedá jesť. Ostane tebe.\"
„Neostane!\" - ozvalo sa z jaskyne hromové hundranie - „A nebojím sa! A k doktorovi pôjdom, just! A koláče budem môcť!\" „Na vašom mieste by som namiesto koláčov jedol radšej viac mrkvy\" - podotkol Jano zdvorilo, ale Dudrák ho už nepočul, lebo práve letel k dračiemu zubnému lekárovi.
Keď sa drak Dudrák večer vrátil, boli deti už preč. V batôžku si doniesol zub, ktorý mu musel Dr. Ak vytiahnuť. Dudrák prišiel prineskoro, zub bol už taký pokazený, že sa nedal opraviť. „Tak čo?\" - privítal ho Bodrák – „Nechceš to predsa len skúsiť s umývaním zubov?\" „Nie…“ - rozdudral sa Dudrák, ale zrazu si spomenul, ako veľmi ho zub bolel, ako mu Dr. Ak povedal, že keby si bol zuby umýval, nemusel oň prísť a spomenul si aj na koláče a tak radšej len povedal: \"Daj. Ja to škúšim.\" Lebo chudák Dudrák bez zuba dosť šošľal.
Od toho dňa si obaja bratia každé ráno a večer umývajú zuby presne tak, ako to deti naučili Bodráka. Dudrák pri tom dudre, ale veď aj je Dudrák. Ale keď sa do toho dajú, sú aja do umývania ako draci. Veď aj sú draci. Aby mali v ústach čisto a aby ich zuby už nikdy neboleli umývajú si ich, až nad jazierkom vyskakuje krásna sedemfarebná dúha. Chodia ju obdivovať turisti zoširoka aj zďaleka. Volá ma Dračia dúha. Až budete mať, deti, čas, choďte sa na ňu niekedy pozrieť.
Koniec
y
