Bol už večer. Na oblohe zasvietila hviezdička a v izbičke svojim deťom takto vraví mamička. Mama: Moje deti, uložte ši hračky, loptu, bábiky. Kým sa vrátim, vyzlečte si šátočky a hábiky.
Ale Ivko, ani Vierka, neposlúchli svoju mať. Miesto toho, aby šli spať, začali sa znova hrať.
Ivo: Pozri, Vierka, ako moje vojsko smelo útočí. Vierka: Moja bába, keď chce hajať, pekne zatvorí oči. Ivo: Daj mi loptu! To je moja! Mne ju otec daroval. Lepšie skáče ako tvoja: od zeme až na poval.
Vierka: Čos\' to spravil? Počkaj, Ivo, bude zajtra výplata. Až sa tato vráti domov, poriadne ťa vyláta.
Ivo: A ja poviem, že si schválne bábu Lilu vybila... Vierka: A tá noha vojáčkovi akože sa zlomila?!
Ivo: Daj už pokoj! Mne sa drieme. Chce sa mi už veľmi spať ... Vierka: Mama riekla, že si máme najprv hračky ukladať. Ivo: Radšej chytro do postele! Kto tam bude prvý z nás? Vierka: Ja už spím a nič nečujem, a ty, Ivo, svetlo zhas!
Hlboká noc. Na oblohe hviezdičky sa jagajú. Čudné sny Ivkovi, Vierke, pokojne spať nedajú. Ktosi hladí cez oblôčik, krúti hlavou sem i tam.
Mesiac: Aha! Tu ste, nezbedníci! Konečne vás raz už mám! Ja som Mesiac, strážca noci. Po oblohe putujem. Všetky deti, či sú dobré, cez oblôčky skusujem. A čo vidia moje oči? Hračiek tu v každom kúte, rozhádzané, dotrhané, na hromadu vrhnuté. Zato trest si zasluhuje ten, kto tomu príčina. Preto čarovná moc noci nech pôsobiť začína.
Kapitán: Pán generál, hlásim smelo: tucet mužov. A ja sám zo všetkých som najšvárnejší, lebo som ich kapitán. Generál: Prečo máš zodreté čelo? Kapitán: Ivo, Vierkin mladší brat, nevedel sa ani včera so mnou opatrne hrať.
Mesiac: A teraz nech vraví Macko, povie nám, ako sa má, či sa oňho jeho gazda dostatočne stará, dbá. Macko: Ach, odpusťte, vzácni páni, že k vám takto prichádzam, že mám kožuch dotrhaný, na hlavičke veľký šriam. Iste viete, jak to býva, keď je chlapec divoký. Umorí si svojho Macka, hoci má len tri roky.
Mesiac: Hlad! Ešte sem ktosi ide... Ktosi? Zajko: Zajko ušatý. Mesiac: Uško ti je natrhnuté, kožuštek máš fľakatý. Zajko: To je hrozné, čo zajačik v rukách detí zažije! Niet tu, prosím, niekde doktor, čo mi uško zašije?
Mesiac: A tu ide naša lopta. Tiež akási strápená. Lopta: Ach, priatelia moji milí, som načisto stratená. Mesiac: Odpočiň si, moja duša. Vidím, že si zmorená. Na boku máš veľkú ranu. farba ti je zodrená.
Bábika: Ma-ma! Ma-ma! Mesiac: Čože plačeš, bábka moja maličká? Bábika: Ubila ma!... Veľmi! Dneska... Mesiac: Kto? Veďže vrav! Bábika: Vieročka! Mesiac: Moje chúďa! Bábika: Zlí sú ľudia! Kým sme nové, každú chvíľu berú nás do svojich rúk, ale už o krátku chvíľu narobia nám veľa múk.
Kapitán: Tak si myslím ... To by som chcel, pán generál, teraz riecť: keď sú deti teraz také, mali by sme preč utiecť.
Generál: Dobre radí náš kapitán. Na pochod sa dajme už. Preto: Po-zorr! Za mnou všetci staňte ako jeden muž!
Bábika: Nech pochopia všetky deti, že i hračky majú cit, že ich neslobodno trápiť, ani lámať, trhať, biť.
Mesiac: Čuješ, Ivko? I ty, Vierka? Nie je to len prázdny sen! Odídu vám vaše hračky, skôr než svitne biely deň.
Generál: Pozor! Vyrovnať rad vpravo! Smer pochodu: rovno, vpred! Nad nami bronejú zóne a ráno tu bude hneď.
Hviezy hasnú. Mesiac zašiel. Do izby sa vkráda deň. Vierka s Ivom si ešte spia. Sníva sa im hrozný sen. Vierka (zosna): Nie, nechoďte!... Zostaňte tu! Ivo: Macko!... Macko!... Veďže stoj! Vierka: Bábka moja zlatá, zostaň! Ivo: Odchádzajú mi preč, joj!
Mama: Čože sa tým deťom robí? Vierka, Ivko, čo je vám? Vierka: Už odišli... Niet ich tuná. Len keby vedela, kam? Mama: Kto odišiel? Ivo: Moje vojsko... I ten zajko nohatý, čo mal pekné čierne očká a ňucháčik fľakatý. Vierka: Mne odišla bábka Lila...Ivo: Generál i kapitán a sním vojska veľká sila, a ja som tu ostal sám...
Mama: Zobuďte sa, moje deti! Bol to iste iba sen, ktorý vyšumí vám z hlávky, len čo svitne biely deň. Vierka: Ej, ako samo tomu rada, že sú ešte všetky tu! Mama: Vstaňte chytro, moje deti, mamička má robotu.
Vierka: Áno, mama, i my chceme v práci tebe pomáhať, preto si hneď začneme aj hračky pekne ukladať.
Mama: Tak to má byť, moje deti! Kto má svoje hračky rád, chráni si ich, opatruje ako dobrý kamarát.
y
