y
Ružová loptička
Mačiatko Žlté uško našlo v záhrade ružovú loptičku. Ďuglo ju labkou a lopta sa zakotúľala.
Mačiatko sa rozbehlo za ňou. Zastala lopta, zastalo aj Žlté uško. A tu vidí, že lopta vyvaľuje oči.
Mačiatko dlho nečakalo a hybaj, vnohy!
Po chvíľke sa vrátilo a kocúrikom - Čiernym chvostíkom. Pomaly sa prikrádajú k lopte, ale tá sa nehýbe.
Najprv ju nesmelo postrčí Čierny chvostík, potom aj Žlté uško. Hore - dolu, sem i tam lieta lopta po záhrade.
Zrazu Čierny chvostík zbadá čosi pekné, strakaté, s červenými bodkami. Leží to na tráve a podobá sa šatočkám. Takým naozajstným, lenže celkom malým.
Najskôr si šaty primeriava Žlté uško.
Po ňom aj Čierny chvostík. Pchajú labky do šiat, ale obliecť ich nevedia.
A tak Žlté uško navrhlo, že by mohli do tých šiat obliecť loptičku. Zakrúcali ju do šiat, ale márne. Čierny chvostík potom priložil loptičku k šatočkám ako hlávku. Loptička sa zrazu usmiala. Vtedy mačiatka zistili, že lopta nie je ozajstná lopta, ale hlávka z bábky, a že jej patria aj bodkované šatočky.
Začali preto rozmýšľať, ako bábku zošiť. - Ja viem ako. Potrebujeme na to nite, - povedalo Žlté uško a už aj bežalo pre nite. V Julkinom košíku našlo veľké klbká krásnej farebnej vlny. Práve také nite sa nám hodia - potešilo sa mačiatko.
Ale mačiatka darmo omotávali vlnu okolo hlávky a šiat. Nijako to nevedeli zošiť.
Ihla, ihla nám chýba - uhádol Čierny chvostík a vychitil sa po ihlu. Ale niť bola dlhá, hlávka tvrdá. Daromný bol aj náprstok a nožnice.
Mačiatka sa od žiaľu dali do mňaukania.
Počúvala Julka, prečo mačiatka v záhrade tak žalostne nariekajú.
A tu nájde svoju stratenú maňušku - Marušku. Ako sa jej potešila. Včera ju zabudla na dvore a Dunčo - lapaj ju iste uniesol. Julka sa hneď dala do roboty.
Hlávku o šaty prišila a z bavlny uplietla pekné čierne vrkôčiky. Uviazala na ne červené mašličky a Maruška bola ako nová. Potom si natiahla maňušku na ruku.
Žlté uško a Čierneho chvostíka posadila na stoličky - polienka a povedala: - Teraz pozor, milí moji, divadlo sa začína! -
