y
Krásna panna Jabloňová
Jeden kráľ rád chodieval na poľovačku. Len raz mal veľký smäd, ale studničky nikde. I zazrel jabloň, na ktorej dozrievali tri krásne jablká.
Odtrhol jedno, vytiahol nôž a jablko rozkrojil. Tu vyskočila z jablka krásna panna v tenkom rúchu a zvolala: „Vodu, vodu.“ Kým sa kráľ spamätal, už jej nebolo. Keď kráľ rozkrojil druhé jablko, vyskočila z neho ešte krajšia panna, ako bola prvá. A tiež zvolala: „Vodu, vodu.“ a zmizla.
No tretie jablko kráľ už nerozkrojil, ale ho schoval do vrecka. Keď došiel k rieke, vytiahol z vrecka tretie jablko a rozkrojil ho. Teraz z neho vyskočila najkajšia panna zo všetkých a zase volala: „Vody, vody.“ Kráľ rezko nabral vody do dlane, pannu pokropil a tá už nezmizla.
Ale triasla sa od zimy a poprosila kráľa, aby jej požičal plášť. „Požičám ti, ale mi musíš sľúbiť, že budeš mojou ženou.“ riekol kráľ. Panna videla, že sa kráľ nedá oklamat, nuž sľúbila.
Natešený kráľ vysadol na koňa a cvalom letel k svojmu zámku. Hneď dal zapriahnuť do zlatého koča tri páry koní a ponáhľal sa pro nevestu, ktorú bol nechal pri rieke. Ale čo sa zátial nestalo.
Ako tá panna sedela na brehu zababušená v plášti, objavila sa pred ňou čarodejnica. Pristúpila ľstivo k panne, strhla z nej plášť a hodila ju do rieky. Potom zahodila do rieky aj svoje handry a obliekla sa do kráľovho nádherného plášťa.
Keď sa kráľ vrátil, veľmi sa preľakol. Ale ako to už v rozprávkach býva, myslel si, že na čarodejnicu je prekliata jeho panna. Preto posadil babisko do koča a odviezol ju na zámok.
Všetci sa divili, že si kráľ berie také babisko. Lenže on dúfal, že sa v poslednej chvíli pri oddávkach čarodejnica premení na krásavicu, a preto s ňou celkom spokojne predstúpil pred oltár. Ale ani teraz s babou sa nič nestalo.
Kráľ sa potom zavrel do svojej komnaty a tam smútil. I priletela na oblok biela holubica s červeným zobáčikom a sadla si kráľovi na ruku. „Čože si prišla, holubička?“ spýtal sa jej kráľ. Ona odpovedala: „Nemáš tú pravú. Tvoja pravá v rieke leží, vlnka s vlnkou po nej beží.“
Čarodejnici bolo divné, že sa kráľ zaviera. Prikradla sa k jeho dverám a nakukla kľúčovou dierkou do jeho izby. Keď videla, ako sa zhovára s holubicou, zaťala päste a zahorela pomstou proti nemu.
Potom išla k poľovnikovi a povedala mu: „Do kráľovej komnaty lieta biela holubica. Holubicu zastrelíš a donesieš mi ju. Ak nie, budeš o hlavu kratší.“
Poľovník sa postavil pod oblok, a keď holubica vyletela von, zastrelil ju. Čarodejnica už na mŕtvu holubicu čakala. „Teraz budem mať konečne pokoj.“ riekla a holubicu roztrhala na márne kusy.
Po mŕtvej holubici zostali na zemi tri kvapky krvi. Tie vpustili cez noc korienky do zeme a ráno z nich vyrástol svieži jabloňový prútik. Na poludnie z prútika už bol strom a večer sa na ňom zaskveli tri nádherné kvety.
Šla okolo zahradníkova dcérka, ktorá každý večer kvety polievala, a povedala: „Škoda, moj krásny jabloňový kvet, že je jeseň. Tu by ťa studené vetry chytro zničili.“ I odtrhla ten kvet a vzala si ho domov do vázičky.
Na druhý deň hned na úsviťe išla za svojou robotou. Keď sa vrátila zo záhrady domov, bola izbička v takom poriadku ako nikdy. Podlaha umýta, postielka ustlatá a veci v truhle a v skrini krásne poukladané.
Dievčaťu to neišlo do hlavy. Schválne potom všetky veci rozhádzala. Povykladala z police misky, poliala stôl, rozhádzala šaty a zašpinila i podlahu. Potom vzala krhlu a len tak očistom vybrala sa do záhrady.
Obišla dvor, ale zadnými dvierkami vízia zpät do predsienky. Postavila sa za dvere izbičky a klúčovou dierkou nakúkala dovnútra. Bola plná zvedavosti, čo sa bude diať.
A tu zazrela, ako z jabloňového kvetu vo vázičke za oblokom vstala krásna panna. Mala na sebe len tenunké rúcho, bola to tá panna, ktorú kráľ veľmi miloval. I pustila sa hneď do upratovania.
Natriasla periny, umyla podlahu, utrela stôl. Vtom vošla do izbičky záhradníkova dcérka. Panna sa preľakla a zvolala: „Vody, vody.“ Dievča držalo v ruke krhlu s vodou a tak priamo pannu celú pokropilo.
Panna sa jej za to pekne poďakovala a poprosila aby jej požičala nejaké šaty, že jej je zima. Dievča jej s radosťou dalo šaty a hneď bežalo na zámok a všetko rozpovedalo kráľovi.
Keď to kráľ vypočul, ponáhľal sa do záhradníkovho domčeka, kde hneď svoju pannu spoznal. Panna mu všetko porozprávala. I to, že tá čarodejnica kedysi prekliala tri panny na tri krásne jablká, ktoré bol našiel na štepe, keď bol na poľovačke.
Keď panna dohovorila, prileteli dve biele holubičky — tie dve jej zakliate sestry — sedli si panne na rameno. Hrkútali a nakláňali hlavičky celé šťastné, že je aspoň ich sestra odkliata.
Rozhnevaný kráľ dal čarodejnicu uväzniť. A vtom sa obe holubičky premenili na krásne panny. Všetky tri sestry sa od radosti objímali a tešili z navráteného života.
Kráľ dal potom vystrojiť veľkú hostinu. Pri hostine sedala jeho krásna manželka po jeho pravej strane a jej sestry po ľavej. Žil potom štastný kráľ so svojou ženou a s celou krajinou v pokoji dlhé a dlhé roky.
