y
Kapsa, potras sa!
Bol raz jeden chudobný gazda. Raz, keď posledné žito sial, vzal mu ho vietor. Darmo behal neborák a horekoval. Žena mu radila, aby sa pobral za vetrom a pýtal od neho stratené žito za náhradu.
Gazda odišiel. Dlho chodil, kým pod jedným kríkom našiel vietor. Vyrozprával mu, čo sa s ním stalo. Vietor ho vypočul, daroval mu kapsu a povedal: „Ak tejto kapse povieš: Kapsa, potras sa!, dá ti ona jedla, koľko chceš. Ale nikomu sa nechváľ!“ Naradovaný gazda sa poďakoval a šiel chytro domov.
Doma sadol za stôl, zavolal ženu i osem svojich detí a povedal: „Kapsa, potras sa!“ Kapsa sa naozaj potriasla a všelijaké dobré jedlá stáli na stole. Deti výskali od radosti a všetci sa schuti najedli.
Raz pozvali pána na hostinu. Keď sa dobre najedol a napil, požiadal gazdu, aby mu požičal kapsu aspoň na tri dni, lebo chcel ukázať gazdinej, ako sa má variť bez ohňa. Gazda mu kapsu ochotne požičal.
Keď mal pán kapcu, pozval si na nedelu hostí z celého okolia a hodovali veselo.
Tri dni sa minuli a gazda netrpezlivo čakal na svoju kapsu. Napokon si šiel po ňu. Ale keď prišiel k pánovi, ušlo mu kriku: „Načože ti je? Mne skôr treba takej kapsy, veď ja mávam hostí. Tu máš pol chleba a choď domov! Už ti ja veru kapsu nedám!“
Čo mal neborák gazda robiť? Vrátil sa domov. Žena, deti doma plačú a hovoria: „Ty si na vine, načo si dal kapsičku?“ Naostatok mu žena poradila, aby šiel za vetrom a pýtal si druhú kapsičku.
Muž išiel k vetru a pýtal si druhú kapsu. Vietor sprvu kýval hlavou. Ale gazda veľmi prosil, aby sa nad ním a jeho deťmi zľutoval a dal mu novú kapsu. Vietor se napokon naozaj zmiloval nad gazdom a dal mu zasa kapsu. Naradovaný gazda ju vzal, poďakoval sa a ponáhľal sa domov.
Zavolal ženu i deti, aby si sadli za stôl. Položil kapsu na stôl a vraví: „Kapsa, potras sa!“ Kapsa sa potriasla, vybohlo z nej deväť kyjakov a začali všetkých biť. Iba keď všetci poutekali, schovali sa kyjaky do kapsy. No nelenivý gazda chytil rozum do hrsti. Vopchal si kapsu pod halenu a šiel k pánovi.
Pán sedel v izbe, keď gazda prišiel. Pozdravil ho, podišiel k nemu a pýtal si svoju kapsu alebo aspoň tri posúchy za ňu. Pýtal si posúchy, lebo videl, že ich gazdiná v kuchyni práve pečie. Pán vstal, šiel nabrať posúchy a kapsu zabudol na stene.
Kým bol pán vonku po posúchy, vytiahol gazda svoju novú kapsu spod haleny, vzal zo steny tú dobrú kapsičku a zavesil miesto nej tú s kyjakmi. Kapsu schoval a čakal na pána. Ten sa onedlho vrátil a hneď pozrel na stenu. Keď videl, že tam kapsa visí, nemyslel na nič zlé a hovorí: „Viac mi sem nechoď! Hybaj radšej robiť, kapsa je je moja! Už som ti ju poriadne zaplatil.“
Naradovaný gazda povedal iba zbohom a pobral sa domov. Sotva došiel domov, potriasla sa kapsa a na stole bolo jedla ako na hostine. Najedli sa a napili dobre a čakali, čo pán urobí s druhou kapsou a s kyjakmi v nej.
Keď na nedeľu prišli k pánovi hostia zoširoka, zďaleka, nedal nič variť. O dvanástej si posadali hostia za prikrytý stôl, pán položil kapsu naprostred stola a zavolal: „Kapsa, potras sa!“ Kapsa sa potriasla, deväť kyjakov z nej vybehlo a pána i s hostí dobre vymlátili. Hostia utiekli, kade mohli a nikdy viac k pánovi na hostinu nešli. Vzal, veru, pán kapsu a zaniesol ju gazdovi a od tých čias už nič viac od neho nepýtal.
