y
Šípková Rúženka
Pred dávnymi časmi žil v jednom kráľovstve kráľ s kráľovnou. Ku šťastiu im nechýbalo nič, okrem dieťatka.
Raz sa však ich veľké želanie splnilo a narodilo sa im dievčatko, krásne ako obrázok. Pretože mala líčka rúžové ako lupienky šípkovej ružičky, dali jej meno Šípková Rúženka.
Mala tri pestúnky, ktoré sa o ňu vo dne v noci starali. Boli s ňou vždy či už v nádhernej komnate, v zámockom parku alebo na prechádzkach.
Raz kráľovná v noci sa išla pozrieť, či Šípková Rúženka spí. Príde do spálne a čo vidí ? Na miesto troch verných pestúniek sa nad Rúženkou, spiacou v postieľke, skláňajú tri sudičky!
Kráľovná sa zastavila a načúvala. Prvá sudička práve hovorila: „Budeš, Šípková Rúženka, krásna a dobrá.” Druhá veštila: „Akonáhle sa pichneš ihlou, zomrieš!” A tretia dodala: „Nezomrieš navždy, prebudí ta bozk dobrého muža.”
Kým sa vydesená kráľovná spamätala, nebolo už po troch sudičkách ani stopy. Vrhla sa k po- stielke, ale Šípková Rúženka kľudne spinkala, ako by sa nebolo nič dialo.
Druhého dna kráľovná porozprávala všetko kráľovi. Od tej chvíle strážili dieťa ako oko v hlave. Zo zámku dali odstrániť všetko, o čo by sa mohla Rúženka pichnúť a prepustili všetky krajčírky a priadky.
Princezná však o ničom nevedela a rástla. Hrávala sa v parku s deťami členov kráľovskej družiny a bola šťastná.
Keď dorástla v pannu, prestal ju záhaľčivý život baviť. Učila sa tancovať, spievať a hrať na harfe, ale ani to ju nepotešilo. Chcela pracovať, ale toto jej rodičia zakazovali.
Smutná a zamĺkla sadávala na hradbách a dívala sa po okolí hradu. Ľudia na poliach a pastvinách pracovali, iba ona stále sa dívala bez práce do diaľav.
Keď jedného dňa tancovala s družkami v parku, uvidela krásneho motýľa. Chcel odletieť, ale princezná bežala za nim. Tak sa dostala až nakoniec zámockého parku, kde stála vysoká veža.
Šípková Rúženka prekvapená zostala stáť pred malou bránkou a potom vošla dovnútra. Po točitých schodoch bežala až k dvierkach do akejsi komôrky.
Keď ju otvorila, uvidela tam sedieť starenku, ktorá priadla. Sadla si k nej a pýtala sa, čo to robí. „Pradiem ľan, Rúženka.” „A na čo to je?” opýtala sa princezná. „Na plátenko, dievčatko.”
Rúženka ju poprosila, aby ju tiež naučila priasť. Starenka súhlasila, ale sotva si princezná sadla ku kolovrátku, pichla sa do prstu a v tom okamihu zaspala hlbokým spánkom.
Tiež všetci na zámku zaspali u práce, ktorú práve vykonávali. Kráľ s kráľovnou práve oberali husie stehienka, sluhovia prinášali misy plné jedál a muzikanti vyhrávali na hudobných nástrojoch.
Dvorný holič mydlil dvormajstra, pekár vkladal do pece rožky a žemle, záhradníci kropili záhony. Skamenelo všetko, aj stráže pred zámkom na moste.
A tak to trvalo celých sto rokov. Prišlo síce niekoľko princov a rytierov, snažiacich sa vyslobodiť Šípkovú Rúženku zo zaklatia, ale všetko snaženie bolo márne.
Keď sa o nešťastí Šípkovej Rúženky dozvedel Janko, obyčajný chlapec z dediny, vybral sa tiež na cestu, že ju oslobodí. Dlho išiel hlbokým lesom, musel si prerúbať cestu cez husté šípkové kríky, ktoré ho omamovali ťažkou vôňou, ale nakoniec dorazil až k mŕtvemu zámku.
Tam našiel všetkých spať v spánku, do ktorého upadli pred sto rokmi. Princezninu komnatu však hľadal márne. Už chcel odísť, keď zrazu začul spievať slávika.
Načúval, odkiaľ prichádza ten ľúbezný spev a uvidel, že z húštiny pri zarostlej veži. Prerúbal si cestu až k veži, vstúpil do komôrky a tam našiel spiacu Rúženku.
Pristúpil k nej, pobozkal ju na čelo a princezná sa ihneď zobudila. Krásna a šťastná ho chytila za ruku a bežala s nim do zámku. Ako spolu bežali, všetko okolo ožívalo; nakoniec sa zobudil aj kráľ s kráľovnou.
Na zámku zavládol zasa obvyklý ruch a zhon. Z hudobného sálu sa ozvali hudobníci, holič doholil dvormajstra, sluhovia opäť behali s plnými misami a pekár mohol konečne do pece zatlačiť lopatu plnú rohlíkov a žemlí.
A tak jak to v rozprávkach býva, Janko predstúpil pred kráľa a požiadal ho o ruku šťastnej princezny. Kráľ mu Šípkovú Rúženku dal a s ňou mu odovzdal aj kráľovskú korunu.
Potom sa konala vo všetkých zámockých komnatách bohatá svadba. Z chudobného chlapca sa stal dobrý kráľ a z Šípkovej Rúženky štedrá kráľovná. Hneď prvý deň po svadbe sa vybrali na cestu a bohatými darmi počastovali všetkých, kto to potrebovali.
