y
Ako psíček a mačička našli bábiku
Raz celý deň pršalo, všade bolo mokro a zima. Psíček s mačičkou nemohli ísť von a nemali čo robiť. „Vieš, mačička,“ povedal psíček, „aj my by sme mali mať dáke hračky, ako majú detí. Keď takto prší, mali by sme sa aspoň s čím hrať. Ale poznám deti, ktoré majú toľko hračiek, že ani nevedia, čo s nimi. Ani sa už potom s nimi nehrajú a len ich porozhadzujú po všetkých kútoch.“
A tak si psíček a mačička rozprávali o neporiadnych deťoch, aj z toho zaspali a spali až do rána.
Ked\' sa prebudili, svietilo už krásne slniečko a ani troška nepršalo. „Je pekne,“ povedali psíček s mačičkou, „tak pôjdeme von.“ A ako tak vonku chodili, počuli, ako niekde niečo tenko plače.
Nuž hľadali a hľadali a dívali sa dookola, odkiaľ to tak tenko plače.
A teraz už videli, čo to plakalo tak jemne a tenulinko. Celkom v kúte vo vysokej tráve - a tá tráva bola ešte po daždi mokrá - ležala pod žihľavou malá bábika.
„Prečo tak plačeš, bábika malá?“ pýtali sa psíček a mačička. A bábika povedala: „Ja plačem, lebo mi je ľúto, že ma moje dievčatko sem len tak hodilo a že som hladná a že mi je smutno, keď som taká sama.“
Psíček a mačka vzali pohodenú bábiku a opatrne si ju niesli domov. Bábika už neplakala a bola rada, že sa už nemusí báť taká sama v mokrej tráve a žihľave. „Tak,“ radovali sa psíček a mačička. Teraz máme svoju bábiku, tú sme si našli, to bude teraz naše dieťatko!“
Mačička zobliekla bábike mokré šatôčky, vyprala ich, lebo boli zašpinené od blata, a dala ich na slniečko sušiť, aby zase boli Čisté a suché.
Psíček uložil bábiku do postieľky, aby sa zohriala, a priniesol jej rožtek a hrnček mlieka. Bábika sa najedia a pekne zaspala.
Psíček a mačička chodili dookola po Špičkách, aby bábiku nezobudili, a tešili sa z toho, že teraz majú dieťatko. A mačička povedala psíčkovi: „Ja ti voľačo poviem, teraz, keď už máme to naše dieťatko, tak sa oň musíme starať.“
Psíček rozmýšľal a rozmýšľal, až to vymyslel, ako by bábike hračky zaopatrili: „Ja budem hľadať, či ešte nenájdem niekde nejakú hračku, ktorú deti tiež stratili alebo pohodili, a tú dáme našej bábike.“
Psíček išiel, díval sa, do všetkých kútov vliezol, všetko preštuchal, a to si deti, ani predstaviť neviete, čo tam všetko našiel! Tu v tráve našiel loptičku.
Inde zase našiel stratené formičky a mištičky na piesok.
Našiel koráliky, farebné kocôčky.
Našiel pohodený sporák a stoličku z kuchynky. Našiel plno obrázkov, aj jednu píšťalku našiel, a aj lyžičku a lopatku na piesok. Našiel postrácané drevené domčeky a stromčeky, aj nejaké drevené zvieratká našiel. Priniesol to všetko domov.
Mačička išla, hľadala, všetky kúty preliezla a prekutrala. Čo vy len, deti, tých hračiek pohodíte, zabudnete a postrácate! Niekde pri plote našla vedierko a polievaciu kanvičku.
Našla aj jednu knižku s rozprávkou a obrázkami a vreckovôčku.
Našla jednu bábičenku, celkom malinkú, bábike na hranie.
Našla pohodené kocky zo stavebnice, v trávičke našla topánočky a pančušky. Inde zasa našla ručnú prácu a ihlu s tupým koncom, takú čo nepichá, loptičku s pierkami a krúžok na hádzanie. Priniesla to všetko domov.
Bolo toho toľko, že by si boli mohli so psíčkom zariadiť obchodík na predávanie hračiek. A to všetko postavili tej pohodenej bábike okolo postieľky. Bábika sa prebudila a veľmi sa tešila, keď videla okolo seba toľko hračiek, a strašne sa jej u psíčka a mačičky páčilo.
Hrala sa a hrala, hrala sa s mačičkou a psíčkom a so všetkými tými hračkami, a bolo ich toľko, že sa so všetkými ani poriadne pohrať nemohla.
A na všetky tie hračky, ktoré jej psíček s mačičkou našli, dávala pekne pozor, ani jednu nepokazila, ani jednu nezahodila. A tak sa teda stalo, že úbohá pohodená bábika mala zo všetkých detí a bábik na svete najviac hračiek.
