y
O krásnej Violke
Burka bola mocná a zlá čarodejnica, ktorá mala veľké bohatstvo. Ale krásu a mladosť nemohla za nič na svete kúpiť.
Preto chcela k sebe do služby vziať mladého poľovníka, ale ten o Búrke, o jej zámku a pokladoch nechcel ani počuť. Oženil sa, vzal si mladú ženu a priviedol si ju do hájovne. O rok sa im narodila dcéruška Violka.
Šťastná mamička vozievala dieťatko do sadu. Všetko tam kvitlo, vtáci veselo spievali a obloha bola modrá ako jazero. Raz matka položila dcérušku pod rozkvitnutú jabloň a zahľadela se na muža, ktorý práve prichádzal.
Chytil svoju ženu za ruku, pozrel jej pekne do očí a potom sa sklonil k dieťaťu. V tom okamihu sa zdvihla vichrica a celý kraj pokryla nepreniknuteľnou hmlou. Keď sa hmla rozplynula, dieťatko ležalo pod stromom samo. To preto, lebo Burka premenila matku na slávika a otca na orla.
Avšak tu sa v sade objavila dievka, vzala malú Violku do náručia a odniesla ju do chalúpky. Orol a slávik m na ceste odprevádzali. Dievka potom starala sa o Violku dotiaľ, kým dieťa nedorástlo. Orol strážil chalúpku a slávik vyspevoval na oblôčku.
Čarodejnica Burka sa o nich viac nezaujímala. Podarilo sa jej vziať do služby chudobného chlapca, ktorý sa mal u Burky dobre a celkom rád na zámku slúžil. Volal sa Mladoň a mal všetko, za čím zatúžil, ale dobrosrdečnosť a šľachetnosť si zachoval.
Len raz sa Mladoň prechádzal po lese a zašiel až k veľkej lúke. Za tou lúkou sa rozprestieral modrozelený rybník a na ňom v šašine kolísal sa čln. Mladoň si sadol do člna a nechal sa vlnami zaniesť až na druhý breh.
To vystúpil na pevninu a šiel, kým neprišiel k chalúpke, ktorá stála uprostred kvitnúceho sadu. Pred chalúpkou sedela Violka a plietla. Nad jej hlavou krúžil orol a na blízkom strome vyspevoval slávik.
Violka sa Mladoňovi zapáčila. I pustili sa spolu do reči. Violka porozprávala Mladoňovi o sebe a on zase jej o tom, čo robí a kde žije. Tu sa tiež dozvedel, kto je prekliaty na slávika a kto na orla. Keď sa mladí ľudia lúčili, sľúbili si, že sa zase čoskoro uvidia.
O niekoľko dní išla aj Violka na prechádzku. Myslela si, že by bolo dobre, keby zazrela Mladoňa. Pri spomienkach pomaly došla až k zámku, kde bývala čarodejka Burka s Mladoňom. Len čo Mladoň Violku zazrel, rozbehol sa k nej.
Burka z obloka všetko videla. Nazlostila sa a len kývla rukou a povetrie sa zabalilo hmlou. Keď hmla spadla na zem, pred Mladoňom vyčnievala do nesmiernej výšky skala.
Na vrcholci tej skaly videl Mladoň ružu a nad ňou orla a slávika. „Ej, keby som ich mohol vyslobodiť,\" zavzdychol si Mladoň. Ale vzdychaním a nárekom ešte nik na svete nič nevykonal.
Vtom ponad neho leteli dve lastovičky. A tá jedna tej druhej práve nad Mladoňovou hlavou rozprávala, kto je orol, slávik a ruža. Keď sa jej druhá lastovička opýtala, či ich možno zo zakliatia vyslobodiť, prvá prikývla a hneď aj povedala, ako by sa to dalo spraviť.
Mladoň to počul a hneď sa pustil do roboty. Vstúpil do Burkinej komnaty, kde zazrel na čarodejnicinej ruke omotaného hada. „Čo tu hľadáš? osopila sa Burka na Mladoňa. Ale Mladoň nemeškal, vytiahol z vrecka dýku a hada prebodol.
V tom okamihu čarodejnicina moc oslabla. Burka sa pokúsila vytvoriť zase hmlu, ale sa jej to už nepodarilo. Chcela potom Mladoňa uväzniť, ale už ani na to nemala sily.
Mladoň hľadel na čarodejnicu s opovržením. Búrka sa pokúsila na Mladoňa zaútočiť, ale zatočila sa jej hlava a spadla na zem mŕtva. Bez hada jej život už nič neznamenal.
Teraz musel Mladoň vykonať ešte to posledné, čo od lastovičky sa dopočul. Chytil mŕtveho hada, bežal s ním k rybníku a hodil ho do vody.
V tej chvíľke začala šašina na brehu rybníka rásť. Rástla, rástla, až sa dotkla skaly. Tu sa začali steblá zapletať v rebrík a šašina len rástla, kým sa rebrík nedotkol vrcholca skaly, na ktorej rástla ruža.
V tom okamihu sa rebrík zo šašiny premenil na zlatý. Jeho trblietanie bolo také mocné, že si Mladoň musel na chvíľku zakryť oči. Na potom si na oslepujúci jas privykol a poď hore rebríkom na skalu.
Zatiaľ, kým vyliezol na skalu, voda v rybníku sa začala čeriť a striekať v maličkých kvapkách ustavične vyššie a vyššie. Keď vyskriekla až na vrcholec skaly, orol sa premenil na mladého muža, slávik na jeho ženu a ruža na krásnu Violku.
Mladoň sprvoti Violku nepoznával. Mala na každom líčku ružový lupienok. Len vtedy, keď jej Mladoň oba lupienky zosňal, poznal, že krásna panna je Violka.
Chytil ju za ruky a pobozkal ju na tvar. Sotva to vykonal, nebolo po zlatom rebríku ani pamiatky a zmizla i skala. Všetci štyria stáli pri rybníku, ktorý bol taký ako prv.
Potom nasadli do člna a Mladoň vesloval na druhý breh. Tam stál Burkin zámok prázdny, zbavený vlády zlej čarodejnice. Pripadol so všetkým bohatstvom. Mladoňovi, ktorý doviedol na zámok svoju nastávajúca manželku.
Onedlho sa v zámku odbavovala svadba. Violkini rodičia na ňu pozvali všetkých chudobných ľudí z rodiny. Po svadbe zostali so šťastnou Violkou a Mladoňom na zámku až do smrti.
