y
O striebornej studienke
V jednej chalúpke žila staručká mať s dvoma synmi. Len raz starenka ochorela la žiadny lekár jej nevedel pomôcť.
I radili sa synovia, čo robiť. A tu naraz nad hlavami čosi im zašustalo. Pozrú a na strome sedí zlatý vták. „Hej. zlatušký,“ oslovili ho „nevieš, čo by pomohlo našej materi?“ „Voda zo striebornej studienky,“ odpovedal im a odletel.
Bratia sa dohovorili, že starší Kvetoň sa vydá na cestu a studienku nájde. Prv, ako sa rozlúčili, zasadil pod košatý strom lipový prút a povedal: „Dokiaľ bude tento prút zelený, dotiaľ som živý a zdravý. Ale ak lístky na ňom zvadnú, bude to znamenať, že je so mnou zle.“
Šiel svetom tri dni a tri noci, až uprostred lesa postretol pustovníka. „Oj, milý mládenec, a čože si ty taký smutný?“ opýtal sa ho starec. Kvetoň mu všetko porozprával a spýtal sa ho, či nevie o divotvornej studienke. „Dám ti zlatý orech,“ rozhovoril sa starec, „ten ťa zavedie do čarokrásnej záhrady. Uprostred nej je studnička s divotvornou vodou. Ale ak chceš dobre obísť, okrem vody nesmieš vziať zo záhrady ničoho.“ Kvetoň s radosťou prisľúbil, že sa zachová podlá rady, a pustil sa za orechom, ktorý sa pred ním rozkotúľal.
O chvíľu sa ocitol v záhrade plnej pestrých kvetov, krásneho ovocia, s vtákmi dúhových farieb. Ale Kvetoň, si ničoho nevšímal, iba chorú matku mal stále na mysli. Načrel v studienke vody a celý na radostnený vracal sa domov.
Jabloň so zlatými jabĺčkami skláňala sa k nemu, ako by ho vynukovala, aby si vybral najkrajšie jabĺčko. Kvetoň neodolal, načiahol sa za zlatým jabĺčkom. Ale sotva sa ho dotkol - skamenel.
Doma pred chalúpkou zvädol lipový prút a mladší brat Jasoň sa zarmútil. Tu priletel zlatý vták a tešil ho: „Choď, milý Jasoň, hľadať striebornú studienku. O starú mať sa nestaraj, sám sa o ňu postarám.“
Jasoň vzal suchý prút a vydal sa na cestu hľadať studienku. Na tretí deň stretol sa v tmavom lese so starcom. „Starký, prosím ťa, nevieš, kde je strieborná studienka?“ „Oj, viem, synak, tvoj brať studienku našiel, ale lakomosť ho pripravila o život. Nestačilo mu, že matke mohol navrátiť zdravie, ale zatúžil aj po bohatstve.“ Jasoň sľúbil, že okrem vody nevezme zo záhrady ničoho, a starec dal mu zlatý orech, aby ho zaviedol k studničke.
Čoskoro prišiel do krásnej záhrady. Nabral zo striebornej studienky vody a vracal sa domov. Čarovné ovocie vábilo ho ešte viac ako Kvetoňa, ale Jasoň odolal. Keď vychádzal zo záhrady, zazrel pod jabloňou kameň ľudskej podoby. I dotkol sa ho lipovým prútikom, a hľa, kameň ožil a pred Jasoňom stál jeho brat Kvetoň.
Jaj, akú len mali radosť bratia zo šťastného stretnutia i z liečivej vody! Neobzerali sa ani napravo, ani naľavo, len sa ponáhľali domov. Doma sotva sa staručká mať napila vody zo striebornej studienky, hneď vyzdravela.
