y
O Budulienkovi
Boli raz dedko a babka. Bývali v peknej chalúpke pri lese a mali malého Budulienka.
Dedko s babkou chodili robiť a Budulienok zostával doma sám. Hovorievali mu: „Bud dobrý, Budulienok! Nikomu neotváraj a pekne sa hraj! Ked budeš hladný, vezmi si z trúby misku s hráškom.“
Buduliejnok sa pekne hral. Keď dostal hlad. vytiahol z trúby hrášok, vzal si lyžičku a začal jesť. A tu zrazu prišla k chalúpke líška a pri dverách prosila: „Biidulienok, daj mi štipku, povozím ťa na chvostíku. Pobeháme po lavici, pobeháme po izbici.“
Dedko a babka medzitým rúbali v lese drevo. Nevedeli, že ich Budulienok neposlúchol, že sa mu zachcelo voziť sa na chvostíku.
Pustil líšku do chalúpky a potisol jej misku s hráškom: „Na!“ Líška zhltla všetok hrášok, Budulienkovi nenechala ani trošku. Utrela si fúziky a povedala: „Tak, poď, Budulienok! Posaď sa mi na chvostík!“
Budulienok si sadol líške na chvost a dobre sa chytil. Líška ho vozila po lavici, vozila po izbici — ale zrazu s ním vybehla z dverí na cestu.
Z cesty bežala do poľa a z poľa do lesa. Budulienok sa naľakal: „Líška, líška, kam to bežíš? Vráť sa, líška, ja chcem späť do chalúpky. Počuješ?!“
Ale líška len bežala a bežala. Pribehla k svojej diere v lese — a šup do nej aj s Budulienkom.
Dedko a babka sa vrátili domov. Hneď vedeli, že je zle: dvere na chalúpke dokorán, miska s hráškom prázdna a Budulienka niet. Hľadali ho v chalúpke, hľadali na dvore, ale nenašli.
Smutní sedeli za stolom a plakali. Potom vzal dedko husličky a veľké vrece. Babke dal bubienok a šli hľadať Budulienka.
Išli, išli, až prišli do lesa k líščej diere. Zastavili sa a načúvali. Z diery sa ozýval plač a samopašný krik. „To narieka náš Budulienok,“ povedal dedko. „Mladé líšky ho trápia a hnevajú. Ale, zahráme im.“
Dedko rýchle naladil husličky, babička si pripravila bubienok a spustili : „Máme doma husličky a pekný bubienok, sú tam štyri líštičky, piaty Budulienok.“
Keď stará líška začula pesničku, povedala mladej: „Choď, daj tomu dedovi grajciar a povedz mu, aby prestal, bolí ma hlava.“ Mladá líška šla. Sotva však vystrčila hlavu, dedko ju zdrapil, a šup s ňou do vreca.
A hrali ďalej: „Máme doma husličky.. .“ Stará líška poslala, s grajciarom druhú mladú. Dedko aj tú chytil. A vopchal do vreca aj tretiu. Stará líška sa nahnevala : „Mám to ale nepodarené deti! Všetky tam zostali. Musím ísť sama.“ Keď vystrčila z diery hlavu, dedko ju zdrapil, vopchal do vreca a vrece zaviazal.
Potom vytiahol z diery Budulienka. Babička ho hneď objímala a hladkala: „Ty môj malý Budulienok!“ Dedko odrezal brezový prút a líškam vo vreci poriadne vyprášil kožuchy. Potom vrece rozviazal a pustil ich. Ej, ale utekali!
Budulienok bol rád, že ho dedko a babka našli. Plakal a sľuboval, že už nikdy nebude neposlušný. Dedko a babka mu odpustili a vrátili sa s ním do chalúpky.
