Za dolami, za horami, s lesknúcimi kolesami žil bicykel nafúkaný, pyšne chcel prejsť sveta strany.
Volá naňho kolobežka: ,,Povoziť poď deti z briežka!“ No ten iba pyšne letí, po ihriskách plaší deti.
Trojkolka ho upozorní: „Nechodia tak jazdci vzorní. Nesmieš sa hrať na chytačky, nevšímať si pritom značky!“
Bicykel bol pyšný stále, nafúkaný dokonale. Bez tréningu dostal chuť: motocykel predbehnúť.
Nedokázal. Všetky sily bicykel náš opustili. Zapotený zo závodu spadol k rieke a pil vodu.
Spartak šomre: ,Ako ti je? Kto spotený vodu pije, získa hrdzu, zápal duší, pod perinou potom čuší!“
Po chorobe križovatkou preletel, že za fiatkou, keď vošla do zákruty, ostal plot len nahnutý.
Felícia k sebe volá, všetky autá zhora, zdola: ,,Už mi hnevom volant myká, potrestajte výtržníka!“
Pravda, ten sa rečí nebál, nevšímal si, kde stáť treba.
Z cesty vletel na chodník, bezpečný už nebol nik.
Vprostred cesty naposledy, od strachu stál celý bledý. Šestotrojka ako strela pri ňom len tak preletela.
Tu sa naňho priamo ženie auto štrkom naložené. Nestačil sa obzrieť ani, už bol celý dolámaný.
Ostal z neho iba plech, všetkým deťom na posmech. Takto skončil bicykel . . . Či by si ty tiež tak chcel?
Pri rátaní úspor znova myslí Janko na tie slová. K mamičke sa nežne vinie: ,,Taký nikdy! Sú aj iné . . .“
Poradil sa otec s mamkou, poteší! sa skoro Janko, o chvíľu už v kúte stál nový, pekný ,,Ideál“.
Bicykel na kamaráta počká, pokým číta, ráta. Až keď skončia povinnosti, cvičí Janko do sýtosti.
Z karambolov nemá strach, pozná značky na cestách.
Jeho mladé, zdravé telo pri tréningu zmohutnelo. Bude z neho, istá vec, veľmi dobrý športovec.
y
