Potom zbojníci nasadli na kone a odcválali.
Ali Baba si dobré zapamätal slová, ktorými zbojníci rozkázali skale, aby sa otvorila a zatvorila. Zliezol zo stromu, pristúpil ku skale a povedal: - Sezam, otvor sa! S prekvapením zistil, že skala počúvla aj jeho. Jeho prekvapenie ešte vzrástlo, keď vošiel do jaskyne. Bola plná zlatých a strieborných peňazí a drahokamov. Ali Baba predpokladal, že zbojníci sa hneď nevrátia, a preto rozkázal skale, aby sa za ním privrela. Potom si nakladal do vriec, ktoré v jaskyni našiel, plno zlatých a strieborných peňazí. Na heslo, ktorým sa skala otvárala a zatvárala, nezabudol. Povedal: - Sezam, otvor sa! - a skala sa opäť otvorila. Keď peniaze vyniesol, povedal skale, aby sa zavrela. Vrecia naložil na somáre a prikryl ich drevom.
Domov sa vrátil tak skromne ako inokedy. Nikoho, koho Ali Baba stretol, by ani vo sne nebolo napadlo, že už nebude patriť medzi najväčších bedárov mesta.
Keď Ali Baba doma vysýpal peniaze z vriec na dlážku, jeho žena od prekvapenia nemohla ani prehovoriť. - Choď k bratovi Kazimovi, - povedal jej po chvíli, keď sa spamätala, - a vypožičaj mericu. Nepovedz však na čo ju potrebujeme. Odmeráme naše bohatstvo, koľko ho máme.
Kazim nebol doma. Jeho žene nešlo do hlavy, načo takí chudáci môžu mericu potrebovať. - Veď ja to zistím, čo ste merali, - pomyslela si a natrela kúsok dna na merici lepom.
Peniaze! Zlaté peniaze! - Vykrikovala Kazimova žena, keď jej o chvíľu vrátila žena Ali Babu mericu.
A len čo sa vrátil Kazim domov, vyhnala ho k bratovi Alimu, aby sa od neho dozvedel, odkiaľ má toľko peňazí, že ich aj mericou merať môže.
Na druhý deň ráno zamieril Kazim do hory s desiatimi somármi.
Oslovil skalu čarovným heslom a táto sa hneď´ otvorila. Kazim vbehol do jaskyne a rozkázal skale, aby sa za ním zavrela. Potom hrabal do vriec peniaze a drahokamy. Naplnil veľa vriec a dovliekol ich k miestu, kde sa skala otvárala. Keď však chcel osloviť skalu, aby sa otvorila, na jazyku sa mu začali pliesť rôzne slová, len to, ktoré sa od brata dozvedel, nie.
Po dlhej chvíli skala sa otvorila. Nepočúvla však Kazima, ale zbojníckeho kapitána. O chvíľku už Kazim nebol medzi živými.
Kazimova žena čakala na muža až do rána. Potom odbehla k švagrovi a požiadala ho, aby sa šiel pozrieť, prečo sa Kazim nevrátil. Ali Baba našiel svojho brata v skale na mieste, kde ho zbojnícky kapitán zabil. Zabalil ho, položil na somára a prikryl ho drevom. - Nie je to dobré, - povedal zúfalej švagrinej Ali Baba, keď jej ukázal Kazimovu mŕtvolu, - ale keď nebudeme opatrní, môže to byť ešte horšie.
Potom Kazimovu otrokyňu Margiánu poslal do lekárne kúpiť liek pre ťažko chorého. Chcel, aby sa po meste rozniesol chýr, že Kazim ťažko ochorel a zomrel.
Spoločný zármutok zblížil Aliho so švagrinou. Nasťahoval sa do bratovho domu s celou rodinou, aby mohli spoločne čeliť prípadnému nebezpečenstvu. Potom v noci zavolal do domu jedného starého obuvníka a za veľkú odmenu ho požiadal, aby prišil Kazimovi odseknuté rameno k trupu. Keď na druhý deň Kazima pochovali, každý v meste hovoril, že zomrel prirodzenou smrťou.
Ale zbojníckemu kapitánovi sa tá tichosť v meste nepozdávala. - Určite mu dali prišiť ruku, aby nás zmiatli, - uvažoval a poslal niekoľkých zbojníkov do mesta povypytovať sa, či nie je v meste človek, ktorý vie aj ľudské údy prišívať. Jeden zo zbojníkov sa dopýtal na takéhoto človeka a o malú chvíľu už bol u starého obuvníka. Za zlatý peniaz sa dozvedel od obuvníka všetko.
Obuvník ho doviedol aj k domu, v ktorom mŕtvolu zošíval. Bránu tohto domu označili kriedou.
Čoskoro sa vracala domov otrokyňa Margiána. Keď zbadala na bráne domu čudné znamenie, hneď\' ju napadlo, že tí čo ho urobili, nemajú najlepšie úmysly Vzala preto kriedu a takým istým znamením označila všetky okolité domy.
Zbojníkom to zase nevyšlo. Išli si ako na hotovo do určitého domu a označených domov našli plno.
Zbojnícky kapitán však pokračoval v hľadaní toho, čo ich okradol, ďalej. Zlodeji, ktorí okrádali zlodejov, boli dvaja. Jedného zabil a ten druhý odniesol z jaskyne mŕtvolu. Dopátral sa, v ktorom dome pochovávali nedávno muža. A ten dom si dobre zapamätal. O pár dní v podvečer kráčal do mesta obchodník, ktorý na štyridsiatich somároch niesol na predaj olej. Ten obchodník bol prestrojený zbojnícky kapitán a vo vakoch boli ukrytí zbojníci. Len vo vaku, ktorý niesol prvý somár bol naozaj olej.
Zbojnícky kapitán zamieril do Kazimovho domu a poprosil Aliho o nocľah. Povedal mu, že ráno chce predávať na trhu olej. Ali Baba poznal kapitána, hoci bol prestrojený, ale nedal to na sebe vedieť. Pozval ho do domu a somáre umiestnil v záhrade. Margiána sa šla pozrieť na nevídané množstvo somárov do záhrady. Keď sa k nim priblížila, ozvali sa z vakov hlasy: - Už je čas, kapitán? Margiána sa hneď dovtípila, o čo ide, a preto odpovedala zbrojníkom zmeneným hlasom: - Nie! Odložíme to na zajtra\' Zatiaľ vás umiestnim na bezpečnejšom mieste. Potom zadnou bránou vyviedla somáre aj s nákladom zo záhrady a doviedla ich až k väznici. - Mám pre vás cenný tovar, - povedala veliteľovi väznice. Tridsaťdeväť hľadaných zbojníkov. Štyridsiaty sa hrá na obchodníka Spí u môjho pána. Somáre potom odviedla späť do záhrady. Keď si zbojnícky kapitán ľahol, pošepla Margiána Alimu: - Vo vakoch boli zbojníci. - Tušil som to, - odpovedal jej Ali Baba. - A už v nich nie sú? - Už sú vo väzení...
Zbojnícky kapitán nad ránom potichúčky vstal a vyšiel do záhrady. - Už je čas! - zavolal. Vyvolával však nadarmo. Jeho spoločníkov už tam nebolo.
Zbojnícky kapitán pár dni blúdil po hore ako zmyslov zbavený. Pohľad na bohatstvo v jaskyni ho však po čase upokojil. - Teraz bude všetko patriť len mne! Najprv sa pomstím Alimu a potom si to odpracem na bezpečnejšie miesto! - povedal si a ešte toho istého dňa sa objavil v meste v prestrojení za iného, vznešenejšieho obchodníka. Ubytoval sa v hostinci a čoskoro sa zblížil s mnohými vznešenejšími občanmi z mesta. Stýkal sa aj so synom Aliho, ktorý mal neďaleko hostinca obchod, a ten ho raz pozval k otcovi na večeru. Ali Baba zbojníckeho kapitána v novom prestrojení nepoznal. Po večeri hral sluha Abdullah na tambure a Margiána tancovala.
Falošný obchodník mal pod vrchným oblečením pripravenú dýku. Keď sa začal dvíhať a chcel po nej siahnuť, priskočila k nemu Margiána a zavolala: - A tu je ten štyridsiaty! Prebodnite ho! - Nie! - odpovedal jej Ali Baba a so svojim synom priskočil k zbojníckemu kapitánovi a spútali ho. - Touto dýkou chcel zabiť mňa, ja ju však nepoužijem. Pôjde za svojimi spoločníkmi a tí, ktorí vážia spravodlivosť, rozhodnú o jeho treste!
y
