y
Lesná panna
Betuška bola mladučkým dievčaťom a jej matka vdova nemala viac ako starú chalupu a dve kozičky. Betuška vodila kozičky od jara do jesene na pastvu, nosila si v uzlíčku malý krajec chleba a vretienko.
Keď sa kozičky pásli, sadla si Betuška ku stromu, otočila si ľan okolo hlavy, pravou rukou spúšťala vretienko dolu a tak priadla. Na poludnie dala kozičkám chlieb a zabehla si do lesa nazbierať jahody.
Keď nazbierala jahody a zjedla ich, prikusujíc chlieb, chvíľu v lese tancovala a spievala a potom sa vrátila zpäť na lúku a pridla až do večera. Doma ju mamička privítala radostne, pretože jej vretienko nikdy nebolo prázdne.
Raz na pravé poludnie na paši pred ňou si zastala krásna panna v bielom rúchu, ktorá na zlatých kaderiach mala venček z lesných kvetov. Keď sa na ňu Betuška pozrela, panna sa spýtala: „Betuška, ráda tancuješ?\" „Ach, já by som tancovala celý deň,\" odpovedala Betuška.
„Pod teda a tancujme!\" vyzvala ju panna, objala Betušku a tak sa dali do tanca. Nad hlavami sa im ozvala ľúbozvučná hudba vtáčieho sboru, ktorý sa zhromáždil z celého lesa na jediné miesto. Tancovali až do večera, ale Betušku nohy vôbec neboleli.
Zrazu sa panna zastavila, hudba zmľkla a Betuška zostala na lúke sama. Smutne potom uložila prázdne vretienko do vrecúška a hnala kozičky domov. Teraz však vôbec nespievala, pretože mala strach, čo jej povie mamička, že žiadny ľan tohoto dňa nenapriadla.
Druhý deň sa krásna panna opäť objavila a zasa pozvala Betušku do tanca. „Dnes nesmiem tancovať“ povedala Betuška a zažmúrila očká, aby panna nevidela jej smútok. „Len poď, skór než slnko zajde, pomoc sa ti najde!\" povedala lesná panna, strhla Betušku k sebe a tancovali spolu až do západu slnka.
Tu v obave siahla Betuška za hlavu, kde mala obtočený nespradený ľan a začala plakať. Krásna panna jej ľan vzala, obmotala ho okolo mladej briežky a začala priasť. „Motaj a nenariekaj,“ ponúkla Betusku, ta sa chytila vretienka a motala, až bolo plné. V tom okamžiku lesná panna zmizla.
Tentoraz hnala Betuška kozičky domov s veselou náladou a mamička ju radostne privítala. Keď matka odišla podojiť kozičky, Betuška uložila preplnené vreteno do skrine a premýšlala o tom, či nemá mamičke povedať o lesnej panne. Rozhodla sa, že jej to povie, ak sa panna ešte raz objaví.
Druhého dňa hnala kozičky na pašu a len čo tam prišla, hneď rozdala svojim kozičkám kúsky chleba. „Dnes vám zatancujem sama, kozičky moje,\" povedala. Poskočila, založila si roky za hlavu a skúšala, či vie tak krásne tancovať, ako lesná panna.
Tu sa objavila lesná žienka a hovorí: „Poď, budeme tancovať spolu.\" Chytila Betušku okolo drieku, rozkrútila ju a lesní hudobníci zasa rozozvučali krásnu hudbu. Keď slnko zapadalo za horu, hudba prestala a Betuška sa rozplakala, pretože vretienko ležalo na tráve a ľan nebol spradený.
„Podaj mi vrecúško, ja ti vynahradím, čo si so mnou zameškala,\" povedala panna. Betuška jej podala vrecúško a lesná žienka na chvíľu zmizla. Potom sa zasa objavila a podala Betuške vrecúško so slovami: „Nie teraz, pozri sa na to až doma!\" A zmizla, ako by ju odvial vietor.
Betuška sa bála do vrecúška pozrieť, ale na polovici cesty to však predsa urobila. Veď vrecúško bolo tak ľahké, že si Betuška mohla myslieť, že ju panna oklamala. A skutočne, vo vrecúšku nebolo nič iného, ako obyčajné brezové listie.
I dala sa Betuška do usadavého pláču a na- pajedene vyhodila za hrsť lístia ž vrecúška. Kozičky na ňu sa dívali nechápavo, mečali a išli domov bez nej. Iba za hodnú chvíľu sa vrátila aj ustaraná Betuška, ktorá chcela listie ustlať kozičkám.
Doma čakala matka a hneď hovorila: „Čo si včera priniesla za ľan ? Motám, motám a vôbec sa neztráca! Povedz mi, čo sú to za čary?\" Betuška všetko porozprávala mamičke a nakoniec si spomenula na vrecúško. Otvorila ju, siahla dovnútra a vyhúkla : „Pozrite sa, mamička, brezové listie sa premenilo na zlato!\"
Bolo to veliké bohatstvo, ktoré Betuška doniesla domov. Matka kúpila pekný domček a dobytok, ale Betušku to netešilo. Často chodila do lesa, tancovala a očakávala, že sa krásna panna objaví opäť, ale čakala nadarmo a už ju nikdy neuvidela.
