y
O neposlušných kozliatkach
Vypočujte si rozprávku „O neposlušných kozliatkach...“
Neďaleko lesa žila v chalúpke koza so štyrmi kozliatkami. Keď odcházala na pašu, napomínala ich, aby nikomu neotvárali, lebo by mohol prísť vlk.
Raz sa koza pásla daleko od chalúpky v lese na pasienku. Húšťavou se predieral vlk a zrazu kozu zbadal. No čo, povedal si, koza nie je doma, čo keby som sa pozrel, ako sa vedie kozliatkom...
U chalúpky sa zastavil a začal volať: „Kozliatka, detičky, otvorte mi dvierka. Nesiem vám čerstvé mliečko!“ A ladil hlas čo najľúbezniejšie.
Ale kozliatkom sa zdál ten hlas veľmi hrubý, preto vlkovi odpovedali: „To nie je hlas našej maminky. Naša maminka má hlások tenký ako vlások!“ A neotvorili...
Nazlostený vlk chvíľu premýšlal čo má urobiť, aby kozliatka oklamal. Nakoniec sa rozbehol k lekárovi a požiadal ho o pomoc, že chce mať tenši hlas.
Lekár povedal vlkovi, že ak chce mať tenši hlas, musí mu odrezať kus jazyka. A vlk súhlasil. Vyplazil jazyk a lekár z neho kus odrezal. No počkajte, kozliatka, pomyslel si, teraz vás dostanem... A bežal k chalúpke.
Pred chalúpkou začal celkom tenkým hláskom: „Kozliatka, dieťatká, otvorte mi bránku. Nesiem vám čerstvé mliečko!“ A plný nedočkavosti sa plazil k dvierkam. Čo ak by mu kozliatka uverili a otvorili?
Kozliatka dali hlavy dokopy a radili sa: „Čo o to, hlások našej mamičky by to teraz bol,“ povedal kozlík. „Nech nám ukáže pazúry,“ radila kozička. A tak vlka vyzvali, aby položil na bránku packu.
Vlk nevedel, čo to má znamenať, položil packu na bránku a čakal čo bude.
Opatrné kozliatka priblížili oči k bránke a naraz vykríkli: „To nie je packa našej mamičky. Naša mamička nemá na nohách pazúry!“ A opäť neotvorili vlkovi...
Vlk sa nahneval ešte viac, ale vzdať sa nechcel. Napadlo ho, že by si mohol nechať odpilovať pazúry a uháňal okolo potoka do dediny ku kováčovi.
Kováč búšil ťažkým kladivom na nákovu a veľmi ho udivilo, keď zazrel vbiehajúceho vlka. „Čože mi nesieš? To je ale čudná návšteva. Či si nechceš dať podkuť tlapy?
Vlk si kováča obzerá a hovorí: „Podkuť nie, ale odpiluj mi pazúry.“ A položil packu na nákovu a díval sa, ako mu kováč piloval pazúry. Že ho to bolelo ,to je samozrejmé, ale vlk to vydržal.
Potom dobehol k chalúpke, položil pracku na bránku a začal kozliatka lákať milým, tenkým hláskom: „Kozliatka, dieťatka, otvorte mi bránku. Nesiem vám čerstvé mliečko!“
I teraz dali kozliatka hlavy dokopy a dlho sa radili. Dve z nich bole pre, dve boli proti. Kozlík nakoniec vlkovi povedal: „Hlások našej mamičky by to mohol byť, pazúry na nohe nevidím, ale naša mamička má predsa biele chlpky. A ty máš šedivé!“ A neotvorili vlkovi ani teraz.
Nahnevaný vlk premýšľal, čo má urobiť, až zrazu dostal nápad, že by mal ísť do mlýna a požiadať mlynára, aby mu posypal nohy múkou. A ihneď tam bežal.
Mlynár se prechádzal po mlynici a veľmi ho udivilo, keď sa vo dverách objavil vlk. A tiež sa ho pýtal: „Čože mi nesieš, starý? A prečo sa tak ponáhľaš? Či si tiež prišiel mlieť?“
Vlk zazerá na mlynára a hovorí: „Mlieť som neprišiel, ale potreboval by som, aby si mi dôkladne zamúčil tou najbielejšou múkou, akú máš, túto packu.“
„Ak nemáš iné prianie,“ zasmial sa mlynár čudnému nápadu a začal vlkovi sypať na packu hladkú múku. O chvíľi nebolo poznať, akej farby boli chlpy. Naparádený vlk poďakoval a rútil sa k chalúpke.
Cestou sa mu zbiehali sliny, takú mal chuť na kozliatká! Položil packu na bránku a ihned začal s touto milou pesničkou: „Kozliatka, dieťatká, otvorte mi bránku. Nesiem vám čerstvé mliečko“
Zdálo sa, že všetko je v najlepšom poriadku. Tenký hlások, žiadne pazúry a chlpy biele ako padlý sneh! Kozliatka sa začali dohadovať, jedno bolo pre, druhé bolo proti. Tak sa strkali, strkali, až vyrazili bránku a do chalúpky vbehol vlk.
Bez váhania sa vrhol na najbližšie kozliatko a ihneď ho roztrhal. Potom chytil druhé a tretie. Iba kozlíkovi, ktorý bol zo všetkých najchytrejší a počúval rady, ktoré mu dala mamička, sa podarilo utiecť na lúku.
Keď mamičke všetko porozprával, vrátili sa spolu do tej spúšte. Zarmútená mamička sa poobzerala dookola a povedala kozlíkovi: „Tak to dopadne, keď sú deti neposlušné a nesvorné.“
