y
Princezná na hrášku
Bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve stál na vysokom kopci nádherný hrad.
V hrade žili kráľ, kráľovná a ich syn - mladý princ. Ako sa roky míňali, tak mladý princ rástol, rástol, až z neho vyrástol prekrásny junák. Istého dňa kráľ zavolal syna k sebe a povedal mu, aby si našiel nevestu a oženil sa.
Princ odpovedal, že sa rád ožení, ale len s opravdivou princeznou, ktorá si ho zaslúži. Potom sa princ vypravil na cestu a šiel do sveta hľadať nevestu.
Šiel dlho, veľmi dlho, ale takú princeznú, akú si prial, nikde nenašiel. To veľmi zarmútilo nielen princa, ale aj kráľa a kráľovnú.
Raz večer zúrila v kraji búrka. Blýskalo sa, hrmelo a lialo sa ako z krhly. Príslušníci kráľovskej rodiny sedeli pospolu v komnate a čakali, až sa búrka šťastne utíši.
Vtom začuli buchot na vráta. Kráľ sa strhol a matka so synom sa zvedavo obzreli na dvere. „Pôjdem sa pozrieť, kto k nám v takom nečase prichádza,“ povedal kráľ.
Vstal z trónu, vzal lampáš a kľúč a vyšiel na chodbu. Pretože bol veľmi starý, trvalo mu dosť dlho, kým došiel k bráne. Princ bol netrpezlivý, chcel ísť za otcom, ale matka ho odhovárala
Kráľ zatiaľ zastrčil kľúč do kovanej zámky a pomaly otvoril vráta. Pretože bola tma ako v rohu, v prvom okamihu nikoho nezbadal.
Až o chvíľu zazrel obďaleč v zablatených šatach, premoknotú, zimou sa trasúcu dievku. Kráľovi prišlo dievky ľúto, nuž pozval ju vľúdnymi slovami dovnútra.
Dievka sa mu srdečne poďakovala a išla za ním do komnaty. Tam ju už očakávala kráľovná so synom. Princ si dievku zvedavo prezeral, ale ani slovka nepovedal.
Kráľovná sa jej spýtala, prečo sa pustila v takom nečase z domu a kto že vlasne je. Dievka vyzerala úboho, ale povedala, že je princeznou. Kráľovnú to veľmi prekvapilo.
Nič nepovedala, len šla dievke ustlať do izby pre hosťov. Nádherné lôžko s hodvábnymi závesami vystlala vysoko hebkými hlavnicami.
Pritom tajne položila pod prestieradlo malý hrášok. Keď bola s postieľaním hotová, vyzvala princeznú, aby si šla ľahnúť.
Dievka ju ochotne poslúchla. Vyzliekla si mokré šaty, vyzula zablatené črievice a priala kráľovnej dobrú noc.
Keď kráľovná odišla, preobliekla sa princezná do bielej košieľky, ktorá sa leskla ako čerstvý sneh, a uložila sa na nočný odpočinok.
Kráľovná sa nemohla dočkať rána. Sotva kohút zakikiríkal, otvorila izbu a zvedavo sa princeznej vypytovala, ako sa vyspala.
Dievka, len čo oči otvorila, povedala: „Zle, milá kráľovná, celú noc som sa prebúdzala. Čosi ma tlačilo. Sotva som oči privrela, hneď som ich zase otvorila.
Tak kráľovná poznala, že má pred sebou skutočnú princeznú, pretože len princezná mohla pocítiť pod prestieradlom celkom maličký hrášok.
Potom ochotne pomáhala princeznej pri obliekani a odviedla ju k princovi. Tomu sa dievka teraz videla ešte krajšia ako večer. Keď sa dozvedel, že je to princezná, hneď povedal, že ju chce za manželku.
Kráľ so všetkým súhlasil, dal synovi a princeznej požehnanie a správal sa k nim naozaj kráľovsky.
Po sobáši vystrojili hostinu. Zasadli si za stôl a jedli a pili, tancovali a radovali sa celý deň a celú noc.
Posledný tanec tancoval kráľ s kráľovnou a princ s princeznou. Hudobníci im vyhrávali z vedľajšej izby a za odmenu mohli si po zábave zasadnúť k svadobnému stolu.
A čo sa stalo s hráškom? Kráľovná ho na pamiatku uložila do zlatej skrinky, ktorú potom schovali v kráľovskom múzeu. A to preto, že im hrášok pomohol nájsť pravdivú princeznú.
