y
O zlej koze
Bol raz jeden pán, jeho kozu nemal kto pásť. Išiel teda hľadať pastierku.
Stretol jedno dievča. „Nešla by si ku mne za pastierku? Budeš sa mať dobre, nič iného nebudeš robiť, iba pásť túto kozu.“ Dievča súhlasilo.
Pán ju zaviedol na svoj zámok, dal sa jej najesť takých dobrôt, o akých sa jej ani nesnívalo a poslal ju s kozou.
Pastierka vodila kozu po medziach na najpeknejšiu trávu a pri tom si spievala, až sa hory zelenali. Koza sa napásla a dievča ju priviedlo domov.
Pán sa spýtal: „Povedz, koza, ako ťa napásla?“ Koza povedala: „Napásla ma! Priviazala ma k suchej metlici, sama si hrala s pánmi mládencami!“
Pán sa dopálil a pastierku vyhnal.
Našiel si druhú, ale keď koza zasa žalovala, tiež ju vyhnal a našiel si tretiu pastierku.
Poslal ju s kozou a opodiaľ ju sledoval, videl, že pase dobre, ale koza žalovala zasa.
Pán sa nahneval, chytil milú kozu a začal ju celou silou drieť, až jej odral polovicu chrbáta.
Koza kričala, vytrhla sa a rýchle preč, utiekla jednej starenke na pôjd.
Babička išla na pôjd pre múku a koza spustila: „A já, koza rohatá, do pol tela odratá, kto sem príde každého zožeriem.“
Babička sa zľakla a odišla z chalúpky. ide, ide plačúc, až stretla zajaca. „Prečo plačete, stará mama?“
Stará mama mu všetko porozprávala a zajac hovorí - já tu kozu vyženiem. „Ty si dobrý,“ povedala babička a so zajacom sa vrátila späť k chalúpke.
Zajac lezie na pôjd, vystúpi na prvý schodík a koza spustí: „A já, koza rohatá.“ Zajac sklopil uši a upaľoval do lesa. Starenka plačúc za ním.
Stretla líšku. „Babička, čo sa vám stalo, že tak plačete?“ Starenka porozprávala líške, čo sa stalo a líška odpovedala, že tú kozu vyženie.
„Už tam jeden bol a nič neurobil,“ povedala starenka. „Ale já ju vyženiem,“ sľubovala líška. Išla teda k chalúpke.
Líška lezie na pôjd, príde na posledný schodík a zrazu koza začne: „A já, koza rohatá, do pol tela odratá.“
Líška zodvihla chvost a upalovala, pokiaľ mohla po schodoch dolu a utekala do lesa. Babička utekala, pokiaľ vládla za ňou a plakala ešte viac.
Ide a ide, až stretne ježka. „A tak už neplačte,“ povedal jež, „já vám tu kozu vyženiem!“ „Nevyženieš, chlapče, už tam boli dvaja a nevyhnali ji!“ „Len poďte so mnou,“ povedal jež.
Jež stúpil na prvý schodík a koza spustila: „A já, koza rohatá, do pol tela oddratá, kto sem príde, každého zožeriem.“
„Len vrieskaj, však já ti pomôžem dolu,“ zavola jež a liezol ďalej.
Prišiel na pôjd, skočil koze na to odraté miesto na chrbáte a pichal ju a pichal.
Koza kričala a vrieskala, utekala z pôjdu dolu a viacej už tam neprišla.
Babička bola rada, že zasa môže byť doma, dala ježovi veľa jabĺk a ďakovala mu, že tú kozu zahnal.
