y
O krásnej pastierke
Malá Mája bola pastierka. Každé ráno vyháňala na pastvu ovečky.
Len raz, keď pásla neďaleko cesty, šiel tade mladý princ hľadať si nevestu. Mala byť skromná, pilná a úprimná. Keď zazrel Máju, spýtal sa jej, ako sa jej vodí. „Nuž dobre,“ odpovedala, „a až sa vydám za princa, budem chodit v samom zlate.“
Princ jej povedal, že sa toho nikdy nedožije, a šiel ďalej. I prišiel do cudzej krajiny a tam sa mu zaľúbila princezná, o ktorej sa hovorilo, že je skromná. Nuž požiadal ju o ruku a odišiel do svojho kráľovstva. Potom čakal, až k nemu pride nevesta na návštevu.
Vystrojila sa na ňu s pyšným sprievodom a išla práve okolo cesty, kde Mája pásla ovečky. Nevesta sa jej spýtala, ako ďaleko je do paláca, a pastierka jej pekne odpovedala. Pritom sa zmienila i o tom, že tam majú kameň, ktorý o každom povie, aký je.
Len čo nevesta došla pred bránu paláca, šliapla na kameň a ten povedal: „Pozor, pozor, tá klamala, keď ti skromnosť sľubovala. Pozor, pane, tú ja znám, tá jej skromnosť je len klam.“ Keď to princ vypočul, nechcel o neveste viacej ani počuť.
Vydal sa teda za druhou nevestou. Bola ešte krajšia ako ta prvá a všetci o nej vraveli, že je neobyčajne pilná. Princ ju požiadal o ruku a pozval ju k sebe do paláca.
Aj druhá nevesta išla so svojim sprievodom okolo malej pastierky a pyšne sa jej prihovorila. Krásna Mája i jej povedala o čarovnom kameni, a hrdá nevesta hneď skrotla.
Keď prišla pred palác a stúpila na kameň, ten hneď začal: „Pozor, pane, aj tú znám, tá jej pilnosť je len klam.“ Keď to princ vypočul, nechcel o druhej neveste ani počuť.
Potom se vydal hľadať šťastie aj po tretí raz. Keď zazrel pri ceste malú pastierku, pozdravil ju a spýtal sa jej, ako sa má. „Nuž dobre,“ odpovedala, „hoci chodím iba v handrách. Ale až sa vydám za princa, budem chodiť v samom zlate.“ Princ jej zase povedal, že sa toho nikdy nedožije. Ale Mája tvrdila, že hej.
Našiel aj tretie princeznú, zo všetkých najkrajšiu. Hovorilo sa o nej, že je úprimná. Keď išla k princovi na návštevu, zastavila sa pri malej pastierke. A tiež sa dozvedela o čarovnom kameni, ale vôbec tomu neverila.
Žiariac pýchom, prišla k palácu a šliapla na kameň. A ten hneď spustil: „Pozor, pane, tá klamala, keď ti priamosť sľubovala. Pozor, pane, i tú znám, tá jej priamosť je len klam.“
A tak odišla s dlhým nosom a zahanbene od paláca i táto nevesta. A tu sa vyšvihol princ na koňa naposledy a šiel do sveta pro nevestu. Stretol sa zase s malou pastierkou a porozprával sa s ňou ako predtým. A krásna Mája sa nedala, trvala na svojom.
Po dlhšom hľadaní našiel princ nevestu zo všetkých najkrajšiu a najbohatšiu. Všetci o nej vraveli, že je skromná, pilná a úprimná. I požiadal ju o ruku a hneď odbavili aj snúbenie. Aj túto princeznú poprosil, aby ho poctila návštevou.
Cestou do paláca stretla sa s malou pastierkou. Pýtala sa jej, ako sa vodí princovi a pritom sa od Máji dozvedela o čarovnom kameni.
Sotva sa to dopočula, priam pastierke navrhla, aby šla do paláca namiesto nej. Malá Mája povedela, že pôjde. Rezko vyzliekla svoje handry a pohádzala ich na zem. Potom sa obliekla do princezniných šiat a išla do paláca.
Keď stúpila na kameň, hneď začal: „Pozor, pane, tiež je známa, ale skromná, pilná, priama. Pozor, pane, tú si váž, sotva lepšiu pohľadáš.“
Keď princ počul, čo kameň vraví, bežel krásnej neveste oproti a povedal: „Tú si vezmem, žiadnu inú.“ Pokľakol pred ňou na koleno a pobozkal jej ruku.
Aby svoju nevestu vždy a hneď poznal a s inou si ju nemýlil, zaplietol jej do vlasov zlatú čelenku. Potom ju prepustil domov so sľubom, že si pro ňu čoskoro príde.
Keď Mája prišla na lúku k svojím ovečkám, vrátila cudzej princeznej krásne šaty a obliekla sa do svojich handierok. A pásla ovečky ako prv.
O krátký čas vybral sa princ na koni pre nevestu. Cesta ho viedla ako vždy okolo krásnej pastierky. Veselo Máju pozdravil a spýtal sa jej, ako sa jej vodí.
„Nuž dobre,“ povedala, „hoci chodím v handrách. Ale až sa vydám za princa, budem chodiť v čistom zlate.“ „Ale toho sa ty nikdy nedožiješ,“ povedal princ. „A veru dožijem,“ usmiala sa Mája a náhle sklonila hlavu.
Sotva to spravila, vo vlasoch sa jej čosi zatrblietalo. Princ pristúpil bližšie a čo vidí? Malá pastierka mala vo vlasoch zlatú čelenku. A princ priam pochopil, čo sa stalo.
Pretože bol múdrý a spravodlivý, hneď vedel, že by krajšiu a lepšiu ženu nikde nenašiel. Zodvihol malú pastierku k sebe na koňa a odniesol si ju do paláca.
A tak splnili sa slová malej pastierky. Ktorá dievka chce v živote voľačo dokázať, musí býť skromná, pilná a úprimná.
