y
Lomidrevo
Bola raz jedna žena a tej sa narodil velký, silný chlapec. Dali mu meno Lomidrevo. Keď bolo chlapcovi štrnásť rokov, mal už takú silu, že najväčšie buky a duby trhal zo zeme aj s koreňmi.
V sedemnástich rokoch vydal sa Lomidrevo do sveta.
Išiel a išiel, až prišiel k jednému chlapovi, ktorý váľal kopce a vrchy. „Čo robíš a ako ťa volajú?\" pýtal sa ho Lomidrevo. „Volám sa Valivrch. Kde kopce a vrchy prekážajú, odnášám ich a kladiem na tie miesta, kde ich je treba.\" A navalil Lomidrevovi vrch do cesty, aby nemohol prejsť. „Odvaľ vrch z cesty,\" rozkázal Lomidrevo. Ale Valivrch, že neodvalí, a tak spolu začali zápasiť. Lomidrevo udrel s Valivrchom o zem, až to zadunelo. Valivrch preto vrch odvalil a spolu sa vydali do sveta. Išli a išli, až prišli k človekovi, ktorý lámal železo rukama a hnietol ho v ruke. Volal sa Lamželezo. A že im ustúpi z cesty, ak je niektorý z nich mocnejší ako on. Lomidrevo ho ulapil a tak ním zatriasol, že sa Lamželezo prebral až o dlhšiu chvíľu. Tak sa zoznámili a išli spolu všetci do sveta.
Keď už išli kus cesty, stretli kupcov, ktorí uviazli s nákladom železa v blate. Lomidrevo a jeho kamaráti ponúkli pomoc, ale že musia dostať za odmenu toľko železa, koľko jeden z tých troch unesie. Kupci vraj hej, dajú. Lomidrevo vzal voz za vozom z blata ako nič a žiadol odmenu. Valivrch pobral všetko železo a ešte kričal, že má málo. A tak sa kupci radšej odobrali preč.
Lamželezo uhnietol zo železa tri veľké cepy. Potom sa všetci traja ohlásili u pána, ktorý nemohol zohnať mlatcov, aby mu vymlátili žito. Dohovorili sa s ním, že žito do zajtrajška vymlátia a dostanú toľko zrna, koľko ho unesú. Keď mali po práci, nechcel im pán požičať vrecia, a tak odniesli všetko zrno do sýpky, zadebnili dvere, obloky dobre ucpali a Valivrch vzal sýpku na chrbát a išli. Pán na nich poštval býka a diviaka. Napokon sa za nimi pustil aj s paholkami. Ale všetko bolo marné. Traja kamaráti zaniesli všetko, co vyslúžili, svojim rodičom. Potom Lamželezo uhnietol z tých troch cepov valašku, akú by nikto na svete neuniesol a akú nikto na svete nemal, a išli opäť ďalej.
Tu prišli do mesta, ktoré bolo celé zahalené čiernym súknom. V tom meste zmizli tri kráľovské dcéry a ľudia rozprávali, že ich odniesli traja draci pod zem. Tomu, kto dcéry nájde a zachráni, sľúbil kráľ jednu za ženu. Lomidrevo, Valivrch a Lamželezo sa dali ohlásiť u kráľa, že sa o to pokúsia. Vydali sa do hôr, na lúku, kde sa kráľovské dcéry prepadli. Na tej lúke našli dieru do zeme a Lomidrevo sa do nej po provaze spustil. Kamaráti stáli na stráži, aby ho na znamenie vytiahli.
Keď bol dole, nevidel pre tmu ani na krok. Ale potom zazrel v diaľke svetlo a išiel za ním, až prišiel k medenému zámku. V ňom našiel najstaršiu kráľovú dcéru. Dala mu napiť vína a hneď bol mocnejší.
Čoskoro prišiel šesthlavový drak a vyzval Lomidrevo na zápas. Vyšli za humno, kde bola zem z olova. Lomidrevo vzal draka a vrazil ho do olova po pás. Drak vyskočil a vrazil Lomidreva do olova nad pás. Lomidrevo ľahko vyskočil, mrštil drakom späť, takže mu iba šest hláv trčalo z olova a všetky mu ich Lomidrevo valaškou pozotínal.
Princezná Lomidrevovi ďakovala, že i u vyslobodil. Vzala medený prútik, švihla ním do zámku a zámok sa premenil v medené jablko. Lomidrevo uložil jablko do vrecka a išli k diere, ktorá viedla na povrch zeme. Valivrch a Lamželezo princeznú vytiahli a Lomidrevo sa vydal na cestu k striebornému a zlatému zámku.
Tam sa viedlo Lomidrevovi ako prv. Premohol deväťhlavového a dvanásťhlavového draka, oslobodil prostrednú aj najmladšiu dcéru a priniesol strieborné aj zlaté jablko. Priatelia ich vytiahli na povrch zeme a všetci sa vydali ku kráľovi. Kráľ dal každému jednu princeznú za ženu, Lomidrevo urobil z jabľk zlatý, strieborný a medený zámok. Lomidrevo sa stal kráľom. Nikdy neubližoval a vládol šťastne a spravodlivo.
