Hrnček, var!

V istej dedine žila chudobná vdova a mala jedinú dcéru.

Bývali v starej chalupe so šindeľovou strechou. V zime chodievali do lesa na drevo, v lete na jahody a v jeseň na pole zbierať zemiaky. Mladá zavše odbehla i do mesta predať vajíčka.

Raz v lete vybralo sa dievča samo do lesa na jahody. Keď už malo džbánok plný, sadlo si na medzu, vytiahlo zo zásterky chlieb a začalo obedovať.

A tu, kde sa vzala, tu sa vzala, naraz pred ňou stála starenka s hrnčekom v ruke. „Ach, moja zlatá dievočka, veľmi som hladná,“ hovorí, „nedala by si mi kúsok chleba?“ „A prečo nie,“ odpovedalo dievča, „hoci aj celý.“ Starenka sa jej poďakovala. ,,Keď si taká prajná, dám ti tento hrnček. Keď povieš: „Hrnček, var!“ navarí ti kaše, koľko budeš chcieť. A keď budeš mať dosť, len povedz: „Hrnček, dosť!“ a hneď prestane variť.

Keď prišla dcéra domov, vyrozprávala matke, čo sa jej prihodilo. Potom postavila hrnček na stôl a povedala: ,,Hrnček, var!“ Vtom sa hneď začala v hrnčeku kaša variť a čochvíľa jej mali plný hrnček. „Hrnček, dosť!“ povedala a hrnček prestal variť. Potom si zasadli za stôl a s chuťou sa najedli.

Raz vzala dcéra za košík vajec a pod s nimi do mesta na trh. Ale núkali jej za ich málo, nuž predala ich až pred samým večerom.

No matka zatiaľ vyhladla a nemohla sa doma dcéry vyčkať.- Nuž vzala teda hrnček, postavila ho na stôl a povedala: „Hrnček, var!“ Tu sa hneď začala v hrnčeku kaša variť. A keď sa žena vrátila z komory s miskou a lyžicou, od laku skoro skamenela. Kaša sa valila z hrnčeka na stôl, zo stola na lavicu a z lavice na zem.

Starká zabudla, čo má povedať, aby hrnček prestal variť. Preto ho prikryla miskou; myslela, že tým kašu zastaví. Ale kaša sa valila ustavične ako povodeň.

O chvíľu bolo už kaše toľko, že matka musela z izby ujsť. A čím sa kaša dlhšie varila, tým jej v izbe viac a viac pribúdalo. Matka už nevedela, čo robiť, nuž v úzkosti vyliezla na pôjd a tam bedákala, čo to len tá nešťastnica doniesla.

No a kaše bolo neustále viac a viac. Valila sa ako chmára dverami aj oblokom na dvor, na priedomie i na cestu. A ktohovie, ako by sa to bolo skončilo, keby sa na šťastie dcéra nebola vrátila a nezakričala: „Hrnček, dosť!“ Ale na ceste vtedy už bola taká kopa kaše, že ľudia, keď tade šli večer z roboty, museli sa cez kašu na druhú stranu prehrýzť.

Hrnček, var!

Výrobca

DiarMU

Rok

1956

Dĺžka

Autor

Malý Fr.

Napísal

Simanov Vladimír

Označenie

B0400

Hrnček, var!

Podobné rozprávky

Víla

O striebornej studienke

Lomidrevo

O Slnečníkovi, Mesačníkovi a Veterníkovi