Janko Hraško preskakuje mláky na hrbolalej ceste do dediny. Už zdiaľky vidí zapadnuté vozy a povozníkov, ktorí bezmocne chodia okolo nich. Keď sa k nim Janko Hraško priplichtil, zasmial sa a zavolal: ,,Chlapi, čo mi dáte, keď vám pomôžem?“
„Nuž ale ty? Sto striel sa ti do makovice páralo! Veď ťa nevidno od zeme! Cha.. cha.. cha...,“ rehotali sa povozníci. No jeden z nich vážne povedal: „Chlapi, čert nespí, sľúbme mu, hádam len voľačo urobí, keď toľko sľubuje!“
Povozníci súhlasili, no a o malú chvíľu im div oči nepovyskakovali od strachu, že musia sľub splniť, lebo Janko Hraško všetky zapadnuté vozy povyťahoval.
Keď povozy so železom zastavili pred krčmou na dedine, povozníci sa pýrati Janka Hraška, čo bude piť. „Nebudem nič piť, len mi dajte železo, ako sme sa dohovorili,“ povedal Janko Hraško. Nuž, čo mali robiť povozníci, poškrabali sa za ušami a dali, čo sľúbili. Janko si vybral železa a pobral sa preč. Povozníci sa dlho dívali za nim, nadávali, hromžili, že sa tak ľahko nechali dobehnúť.
To už Janko Hraško nevidel a nepočul, lebo bol ďaleko. Prešiel kopčeky a hŕba železa bola čím ďalej, tým ťažšia. Kvapky potu mu stekali po tvári, keď prechádzal poľom. Zajko-bojko z ďateliniska gúľal očami na veľkú hŕbu železa, ktorá sa valila po ceste.
Keď prišiel pred kováčsku dielňu na kraji dediny, hodil železo z pleca na zem, tá zadunela a okná len tak zarinčali.
Kováč vbehol do dielne a začal tovarišom nadávať. Bol by ich aj namlátil, ale Janko Hraško to nechcel pripustiť. Išiel ku kováčovi a povedal mu, že ten veľký buchot narobil on.
Fííí..., len sa tak nevyťahuj, žabec! Čože si ty toľko železa uniesol, veď si sa nepodal ani na človeka!“ tak sa rozrehotal. Janka Hraška to rozhnevalo, priskočil k ťažkej kovadlině a ako pierko ju vyzdvihol nad hlavu. Kováč od prekvapenia a údivu skoro onemel, trvalo hodnú chviľu, kým popadol reč. Prosil Janka za odpustenie a sľúbil mu vo všetkom vyhovieť, o čo ho požiada.
„Teraz mi dáš ukovať z toho železa kyjak!“ prikázal Janko Hraško Majstrovi kováčovi.
Kým tovariši kovali kyjak. Janko Hraško sa tak spriatelil s kováčom, že sa s nim hral, všelijaké figle vystrájal a žarty strúhal.
Keď bol kyjak hotový, zaplatil kováčovi za robotu. Potom chytil kyjak pevne do ruky a tak s ním točil nad hlavou, že vzduch len tak cvendžal a hvizdal. Poďakoval sa tovarišom, pozdravil a išiel ďalej do sveta.
Ako tak ide cez riedku horu. napadlo ho vyskúšať železný kyjačisko. Roztočil kyjakom nad hlavou a pustil ho. Ticho hory prerušil veľký praskot prerazeného kmeňa stromu. Všetko živé utekalo preč do bezpečia.
Veľké putovanie krpčeky nevydržali, bolo ich treba opraviť. Preto si Janko Hraško sadol do chládku pod vysoký košatý strom a pustil sa do zašivania krpčekov.
Ako tak zaujatý šije, zbadá, že jeden pocestný si chce sadnúť práve tam, kde on sedí. To Janka Hraška rozhnevalo a zakričal: „Nesadaj sem, tu sú ľudia!“
No pocestný veru nič nedbal a začal si sadať. Janka to tak dopálilo, zažmúril oči, chytil šidlo pevnejšie v ruke a podstrčil ho pocestnému.
Pocestný od bolesti skríkol, vyletel ako strela a utekal ozlomkrky do blízkej hory. Janko za ním kričal: ,,Tak ti treba, prečo nepočúvaš múdrych ľudí!“
Slnko už zapadlo, keď z vysokej skaly pozoroval, ako po ceste do doliny zbojnici ženú pred sebou voly. Za nimi utekajú chudobní dedinčania s palicami v rukách.
Zbehol do doliny a tam, kde bola najužšia pozrážal železným kyjakom stromy, zatarasil cestu, aby voly nemohli ďalej do doliny.
Keď voly dobehli k prekážke, obrátili sa naspäť proti zbojníkom. Tí nevedeli, čo majú robit, lebo ľudia z dediny im už boli v pätách. S palicami vrhli sa na zbojníkov, namlátili ich a poviazali. Jeden vytrhol pištoľ a chcel na ľudí strieľať. Tu Janko Hraško rozkrútil železný kyjačisko, zakričal na zbojníka: „Stoj!!!“ Tento sa ani nestačil obzrieť a kyjak ho zasiahol. Ľudia z dediny dodnes nevedia, komu majú ďakovať za pomoc.
Nad krajom visia olovené mraky, začalo poprchávať, preto Janko Hraško zrýchlil krok a zamieril do blízkej čiernej hory.
Keď ustatý, vysílený sadol pod veľkého dubáka, spustil sa taký lejak, že nebolo vidieť na krok.
Upravil si lôžko, natiahol sa, poprial dobrú noc všetkým a s úsmevom na tvári zaspal.
y
