y
Huan Sao I.
Dávno, veľmi dávno býval na brehu veľkej rieky Jangtse chudobný človek, ktorý sa volal Huan-Sao. Huan-Sao pracoval od rána do večera, ale ako na zlosť, všetko bolo málo.
Dal sa najať za robotníka do bohatého domu svojho strýka. Raz, keď Huan-Sao kŕmil sliepky, priletel starý jastrab, chytil najväčšiu a najtučnejšiu sliepku a letel s ňou smerom na západ, nízko, nizučko ponad zem.
Huan-Sao sa rozbehol za nim, lebo mu chcel zobrať sliepku
Jastrab sa spustil do veľkej záhrady, kde medzi chryzanténami zočil Huan-Sao krásne dievča, menom Juan-Mei. Obaja sa zaľúbili do seba na prvý pohľad.
Huan-Sao sa vrátil domov a poprosil svojho strýka, aby bol jeho pytačom.
Keď sa otec Juan-Mei dozvedel, že Huan-Sao je chudobný, povedal: „Keď sa chce stať mojím zaťom, nech mi pošle takýto svadobný dar: desať zlatých tehál, mierku- zlatých fazúľ, tri červené vlasy a perlu vybratú z vody.
Keď Huan-Sao počul odpoveď, rozhodol sa, že pôjde k starému mudrcovi, aby ho poprosil o radu. A vybral sa na cestu. Huan-Sao sa dostal do veľkého mesta, kde ľudia stavali múr. Keď sa dozvedeli, že ide k mudrcovi, poprosili ho, aby sa opýtal, prečo nemôžu na tomto mieste postaviť múr. Huan-Sao im to prisľúbil a išiel ďalej.
Ako išiel ďalej, prišiel do istej dediny. Keď sa tam dozvedeli, kam ide, poprosili ho: „Opýtaj sa mudrca, prečo višňa v našej dedine každý rok kvitne, ale ovocie nijaké nerodí.” Huan-Sao prisľúbil, že sa mudrca spýta, a išiel ďalej.
Na ceste prišiel k domčeku, kde na prahu sedel starček. Keď sa starček dozvedel, kam ide, povedal mu: „Spýtaj sa mudrca, ako možno vyliečiť moju dcéru, je pekná, ale nemá." Huan-Sao mu to prisľúbil a išiel ďalej.
Huan-Sao sa stretol na dlhej ceste s mnohými prekážkami, kým konečne prišiel k brehu-mora.
Tu k nemu priplávala veľká korytnačka a prisľúbila mu, že ho prevezie cez more, keď sa opýta mudrca, prečo sa nemôže ponoriť na dno mora. Huan-Sao jej to prisľúbil a sadol si na korytnačku, ktorá ho previezla cez more.
Čoskoro sa potom Huan-Sao dostal k starému mudrcovi, Chcel sa ho najprv spýtať, kde vezme svadobné dary. Ale tu mu prišlo na um, čo prisľúbil ľuďom a korytnačke, s ktorými sa stretol po ceste, a poprosil mudrca o radu. Starý mudrc povedal: „Múr v meste nechce stáť, lebo je pod ním zakopaných desať zlatých tehál, višňa nerodí, lebo je pod ňou mierka zlatých fazuliek, starčekovej dcére vytiahni tri červené vlasy a prehovorí, a aby sa korytnačka mohla ponoriť, vytiahni jej z hrdla perlu vybratú z vody. Dobre, že si splnil, čo si prisľúbil. Keď iným pomáhaš, aj sám dostaneš to, čo potrebuješ.”
Huan-Sao sa poďakoval starčekovi-mudrcovi a vydal sa na spiatočnú cestu. Korytnačka ho previezla na druhý, breh, tu jej vybral z hrdla perlu a korytnačka sa ponorila na dno mora.
Prišiel k domčeku starčeka, vytiahol dievčaťu tri červené vlasy a dievča prehovorilo.
Keď došiel do dediny, vykopal mierku zlatých fazuliek a hneď sa na višni vetvy začerveneli.
V meste vykopal Huan-Sao desať zlatých tehál a povedal obyvateľom, že už môžu postaviť múr.
Všetci mu srdečne ďakovali a Huan-Sap sa šťastný dal na cestu k Juan-Mei. Keď otec Juan-Mei dostal svadobný dar, nepozostávalo mu nič iného iba splniť svoj sľub.
Po svadbe žili Huan-Sao a Juan-Mei v láske a šťastí.
Konec.
