No dobre. Traja bratia sa teda vybrali do sveta. Hľadali a vyzvedali sa, kde je čo najdrahšie a najvzácnejšie, čomu by sa nič iné nevyrovnalo.
Najstarší motal sa po hlučnom trhu, až sa zastavil pri starcovi, ktorý predával zázračný pokrovec. Keď sa naň človek postavil a stlačil tajnú strunu, pokrovec sa vzniesol a letel, kde len kto chcel.
Princ sa spýtal kupca, čo stojí ten pokrovec. kupec odpovedal: „Tisíc dolárov.“ Princ mu vyrátal peniaze na dlaň a vzal si pokrovec.
Kúsok za mestom sa na pokrovec postavil a stlačil tajnú strunu. A naozaj, pokrovec sa s ním vzniesol do výšky a letel rovno domov.
Medzitým prišiel druhý brat do istej dediny. Tam stretol chlapíka, ktorý mal vzácný dalekohľad. Keď sa človek cezeň pozrel, v okaminu videl, na čo si pomyslel.
„Čo chceš za ten ďalekohľad?“ spýtal sa ho princ. Chlapík povedal: „Tisíc dolárov.“ A princ mu ich hneď v zlatovkách vysolil na dlaň.
Potom vyskočil na koňa a cválal domov. Zázračný ďalekohľad schoval si do torby. bol presvedčený, že je to najvzácnejšia vec pod slnkom.
Ani tretí brat nezaháľal a hľadal. došiel i do mesta, kde sedliak predával na tržišti jablká. Pritom vykrikoval: „Kúpte kúzelné jablká.“ Princ pristúpil a spýtal sa, aké kúzla jablká skrývajú a čo stoja.
„Toto jablko vylieči každého, kto sa ho dotkne tvárou,“ povedal sedliak. „A stojí rovných tisíc dolárov.“ Princ zaplatil tisíc dolárov, vzal jablko a šiel domov.
Medzitým chcel prostredný z bratov vyskúšať zázračný ďalekohľad. Priložil si ho k oku a rozhliadal sa, kde sú bratia. Najprv zazrel najstaršieho, ktorý letel na pokrovci.
Pretože to nebolo ďaleko, poduril koňa a zvolal: „Hej, bratku, a či ty vieš, kde je náš najmladší bratček?“ „To veru neviem,“ odpovedal najstarší a spustil sa k prostrednému na zem.
Ten mu požičal ďalekohľad, aby ukázal, akú zázračnú vec kúpil. a tu uvideli, že i najmladší brat už vyšiel z mesta s torbom na pleci.
Obaja si sadli na pokrovec, najstarší stlačil strunu a leteli najmladšiemu naproti. Keď ho zazreli kráčať po ceste priamo pod sebou, prostáli a vzali ho k sebe.
Sedeli teraz na čarovnom pokrovci všetci traja a leteli domov. Cestou si požičiavali ďalekohľad a jeden za druhým vraveli: „Prepána, čo to vidím, to je neštastie.“
Všetci traja videli, ako princezná leží na lôžku ťažko chorá. pri lôžku sa striedali lekári, ale žiadny ju nevedel uzdraviť.
Konečne pristal pokrovec pred zámkom a bratia bežali do komnaty k chorej princezne.
Najmladší pri jej lôžku pokľakol, vzal do ruky zázračné jablko a pritlačil ho princeznej na tvár. Tá ihneď vstala a bola krásná a zdravá ako predtým.
Teraz nastalo dohováranie, kto priniesol najvzácnejší dar. Každý z bratov tvrdil, že on. Nebyť pokrovca, nikdy by sa nezišli, a nebyť ďalekohľadu, nikdy ba sa nedozvedeli o princezninej chorobe.
Prosil otca, aby im poradil. „Myslím, že princeznú si zaslúžil prostredný. Nebyť jeho ďalekohľadu, nič by ste nevideli.“ Ale najstarší a najmladší s otcom nesúhlasili.
Nakoniec predstúpili pred princeznú a tá ich rozopru rozhodla. „Ja myslím, že najväčšiu zásluhu na mojom uzdravení má najmladší. Priniesol zázračné jablko a okrem toho mala som ho jediného rada. Nebyť lásky, ani jablko by nepomohlo.“ Pamätajte, že najvzácnejším darom na svete je láska.
y
