Potom vkročil do dverí, Dobrunku úctivo pozdravil a požiadal o trochu vody. Dobrunka vzala džbánok a priniesla zo studničky krišťálovú vodu. Tá hosťovi veľmi pochutila. Prv, než odišiel, zastrčil Dobrunke do postele mešec plný peňazí.
Keď sa večer matka vrátila z mesta, mala o Zlobohe plné ústa chvály. Dobrunka matke zase porozprávala o cudzincovi, ktorý mal pekné čierne vlasy a na klobúku biele pierko.
Sotva si ľahla, vypadol z postele mešec. „To ho tu zaiste nechal ten starý mládenec,“ povedala Dobrunka, „keď videl akí sme chudobní.“ A v duchu mala z toho veľkú radost.
V noci sa jej snívalo, že sa dostala do zámku, kde býval ten pekný bohatý junák. Oslávili spolu svadbu a manžel ju chytil okolo pása a zaviedol do svojej komnaty.
Keď ju chcel objať, skočila medzi nich čierna mačka, zaťala Dobrunke pazúry do srdca a na svadobné šaty vystriekla krv... Vtom sa Dobrunka prebudila. A keďže už bolo ráno, čisto sa obliekla a dala sa do roboty ako inokedy.
Sotva matka odišla, prišiel znovu ten cudzinec a veľmi sa Dobrunky na všetko vypytoval. Hlavne na to, čo sa jej snívalo. Ona mu všetko povedala. „Až na tú mačku sa tvoj sen môže splniť,“ žartoval cudzinec.
Dobrunka mu uverila, a keď si podávali ruky, vošla do domčeka matka. Mladík jej rozprával o svojom bohatstve a makta im rada dala požehnanie. Potom sa rozlúčil a odišiel. Mal sa vrátiť, až si Dobrunka napradie na svadobnú košuľu.
Len čo mala napradené, už sa zase objavil. Naliehal, aby svadba bola čim skôr, lebo musí odísť do boja. Zamračená matka zvolila a junák ju pozval do zámku. Povedal, že sa volá Dobromíľ a odviezol si Dobrunku domov.
Zámocký ľud ich slávnostne privítal. „Buď pozdravená, naša kňažná ; buď pozdravené naše knieža,“ volali. Potom sa odebrali do hodovne a slávili svadbu. Dobrunke sa zo všetkého krútila hlava, nemohla to ani pochopiť.
Dobromíľ odišiel do boja a na zámku sa objavila Dobrunkina matka s kolovrátkom. Keď videla všetkú tú nádheru, závidela ju Dobrunke a radšej by ju dopriala Zlobohe. Z ničoho nič povedala, že by mali ísť pro Zlobohu a tiež ju doviesť na zámok. -
Dobrunka rada súhlasila. Dala zapriahnúť kone a šli s matkou pro sestru. Zloboha Dobrunku srdečne objala a pohostila. Sotva sa Dobrunka napila čaju, hneď sa ako bez ducha zvalila na zem.
Zloboha si chytro obliekla Dobrunkine šaty, vysedia s matkou do koča a šli na zámok. Keď sa Dobrunka trochu prebrala, pocítila, že ju niekto hladká po čele. Ale ani nič nevidela, ani nič nepočula a ani rukami nemohla pohnúť.
Starček, ktorý chcel Dobrunke pomôcť, odišiel do lesa do jaskyne, vzal tam zlatý kolovrátok a poslal ho po jednom chlapcovi na zámok, aby vymenil kolovrat za zázračný liek. Potom odniesol Dobrunku do jaskyne a tam ju opatroval.
Chamtivá matka chlapcovi rada vymenila liek za zlatý kolovrat. Ani jej na um nezišlo, že by liek mohol byť pre Dobrunku. Chlapec liek priniesol starcovi, ktorý ho dal Dobrunke. Tak jej vrátil zrak a sluch, ba i rukami Dobrunka zase mohla pohybovať.
Matka so Zlobohou zatiaľ na zámku hodovali, čo im len hrdlo ráčilo. Na Dobrunku ani len nepomysleli a Dobromíľa sa nebáli. Veď obidve sestry boli navlas podobné, a knieža ich nerozozná.
Dobromíľ vrátil sa z víťazného boja zdravý a hneď nechal vystrojiť pre svojich priateľov slávnostnú hostinu. Zlobohu, o ktorej myslel, že je to jeho dobrá žena, posadil vedľa seba a vypytoval sa jej, čo za celý ten čas robila.
Povedala mu, že najčastejšie priadla ľan. Starý kolovrátok sa vraj od samej roboty pokazil a tak si kúpila od akéhosi chlapca zlatý. Dobromíľ bol zvedavý nielen na zlatý kolovrat, ale i na to, ako sa na ňom pradie.
Sotva začala Zloboha priasť, zlatý kolovrat začal spievať: „Never, never, pane, ona teba klame. Tvojou ženou nebola a Dobrunku zabila.“ Keď to Zloboha počula, chcela ujsť, ale Dobromíľ ju prinútil, aby priadla ďalej.
Ako sa kolovrátok zatočil, hneď sa z neho ozvalo : „Sadaj, pane, na vraníka, ponáhľaj sa do lesíka, v jaskyni Dobrunka leží...“ Dobromíľ sa viac o Zlobohu nestaral, vysadol na koňa a šiel si pre Dobrunku.
Keď ju konečne našiel, od radosti ju vybozkával a na koni odniesol domov. Tam bol hotový súdný deň ... ľudia tvrdili, že Zlobohu i s matkou a zlatým kolovratom rarach odniesol. Dobrunka šla do komôrky, kde našla svoj starý kolovrátok a priadla na ňom ľan na košele drahému Dobromíľovi.
y
